„Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať.“ (1K 2:14)
Keď si väčšina ľudí predstaví kresťanský život, život zasvätený Bohu, predstaví si niečo plné utrpenia, pravidiel a predpisov. Predstavujú si život plný ponurosti a nudy a nevedia pochopiť príťažlivosť niečoho takého.
Biblia hovorí: „Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať.“ (1K 2:14)
Neveriaci nevedia, že keď chodíš s Pánom, „raduješ sa nevýslovnou radosťou plnou slávy“ (1Pt 1:8). Nie je to radosť, ktorá by pochádzala z opojenia alkoholom, drogami alebo inými vecami. Tieto veci majú nakoniec totiž vysokú cenu.
Keď poznáš Boha, uvedomíš si, že Biblia nie je len obyčajná kniha, ale živé Božie slovo pre teba. A nadobúda úplne nový význam.
Keď si uvedomíš, že modlitba nie je obyčajný rituál, ale naopak, je to komunikácia so všemocným, vševediacim a milujúcim Bohom, znamená to veľa.
A keď spievaš chválu, nespievaš len niekoľko piesní s ostatnými kresťanmi. Skôr spoločne vyzdvihujete Pánovo meno.
A to je niečo, čo svet nemá.
Sú teda dva spôsoby, ako môžeme žiť svoj život: správne alebo nesprávne. Sú dve cesty, na ktoré sa môžeme vydať: úzka cesta, ktorá vedie k životu, alebo široká cesta, ktorá vedie do záhuby. A sú dva základy, na ktorých môžeme stavať: skala alebo prepadajúci sa piesok. Môžeme žiť buď šťastný a svätý život, alebo mizerný a nesvätý život.
Nič sa nevyrovná kresťanskému životu. A keď skutočne spoznáš Boha, uvedomíš si, že je to ten najlepší život, aký existuje.