“Dobrorečiť budem Hospodinu v každom čase, nech je chvála o Ňom neprestajne v mojich ústach. Nech sa mi chváli duša Hospodinom.” Žalm 34:2-3
Väčšina ľudí dobrorečí Hospodinu a chváli Ho vtedy, keď sú šťastní, keď zažili niečo dobré, keď sa cítia odvážni. Krátko povedané – keď zažívajú citeľné konanie Božej milosti vo svojom srdci.
Ale v dnešných veršoch je položený dôraz na slová v každom čase. Vždy a vo všetkých situáciách a v rôznych pocitoch máme chváliť Boha.
Nie je povedané, že je to povinnosť, ale je to právo a požehnanie, ktoré nám Boh dáva.
Skúsil si začať deň s uctievaním a chválením Boha vtedy, keď si skutočne na dne, a zdá sa, že je všetko stratené a nič nie je možné? Skúsil si Ho uctievať a ďakovať Mu, keď si uprostred ťažkostí, z ktorých, zdá sa, že niet východiska?
Nemôžem predsa ďakovať Bohu, keď to tak necítim – môžeš namietať. Je to pokrytectvo, keď ďakujem Bohu a nemienim to tak.
Zastav sa a porozmýšľaj!
Nemôžeš ďakovať Bohu za to, kým je? Nemôžeš Mu ďakovať za to, že poslal svojho Syna na spásu pre svet? Nemôžeš Mu ďakovať za to, že v tvojej veci koná, aj keď ty to nevidíš? Nemôžeš Mu ďakovať za to, že ťa uisťuje o svojej starostlivosti, keď jej nerozumieš?
Skús ďakovať Bohu aj vtedy, keď sa ti to zdá nanajvýš nevhodné!
Začni svoju modlitbu ďakovaním. Správne poradie vecí je vyjadrené týmito slovami: Budem ďakovať a volať na Pána. (Luther)
Kým ďakuješ Bohu, je tvoje srdce nasmerované na Neho, a kým si to všimneš, prichádza dôvera do tvojho srdca. Vtedy na Neho môžeš volať s odvahou a položiť pred Neho všetko vo svojich modlitbách.
A neskôr budeš svedčiť: “Hľadal som Hospodina a vyslyšal ma i vytrhol ma zo všetkých mojich hrôz.”