„Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem;“ (J 15:14)
Nemôžeš byť priateľ s niekým, s kým nemáš vzťah. Priateľstvo zahŕňa dávanie a prijímanie. Patrí k nemu ponúknuť niečo niekomu, kto to potom opätuje.
Rovnako nemôžeme povedať, že sme Božími priateľmi, ak nespĺňame kritériá, ktoré nám stanovil prostredníctvom Ježiša: „Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem;“ (J 15:14)
Skutoční Ježišovi priatelia Ho budú poslúchať. Predstav si niekoho, kto o sebe tvrdí, že je tvojím blízkym priateľom, ale vždy o tebe hovorí za tvojím chrbtom, osočuje ťa a klame o tebe. Ideš za takým človekom a povieš mu: „Prepáč, ty si môj priateľ?“
Ten človek zareaguje: „Áno, som tvoj priateľ.“
Potom sa spýtaš: „Ak si naozaj môj priateľ, prečo o mne šíriš klamstvá? Niekto mi práve povedal, že si o mne povedal toto. Je to pravda?“
„Je mi to ľúto,“ tvrdí tvoj priateľ. „Je to pravda, ale naozaj ťa mám rád. Môžeš mi odpustiť?“ Potom sa tvoj priateľ na druhý deň objaví s pekným darčekom a vyjadrí sa: „Stále chcem byť tvojím priateľom.“ Tak mu odpustíš.
Ale na ďalší deň sa dozvieš, že ťa znova ohovára. Opäť ho teda konfrontuješ. Zase sa ospravedlní a dá ti drahší darček ako ten predchádzajúci.
O niekoľko dní neskôr sa stane to isté. Nakoniec sa rozhodneš: „Nechcem tvoje darčeky. Chcem len tvoje úprimné priateľstvo a vernosť.“
Vo vzťahu k Bohu môžeme byť ako ten neverný priateľ. Môžeme tvrdiť, že sme Jeho priatelia, ale neposlúchame Ho. Opakovane porušujeme Jeho prikázania a potom sa to snažíme vynahradiť. Poslušnosť voči Bohu však nemožno ničím nahradiť.
Svoju lásku k Bohu môžeme prejaviť úplne jednoducho, a to tak, že budeme robiť to, čo nám hovorí. Ak to nerobíme, potom naozaj nemáme právo nazývať sa Jeho priateľmi.