Zamyslenia

„Až do tejto hodiny aj hladní sme, aj smädní, aj nahí, aj bití, aj bez prístrešia…“ 1. list Korintským 4:11

Jedným z veľkých Božích darov sú dvere, ktoré sú tvoje. Keď ich zavrieš, si doma. Môže to byť väčší alebo menší domov, zariadený bohato alebo chudobne. Väčšina ľudí o tom veľmi nerozmýšľa. Sú šťastní, že majú miesto, kam patria.

Pavol a jeho spolupracovníci boli bez domova. Aj Ježiš bol bez domova. Museli žiť pod strechou iných alebo stráviť noc pod šírym nebom.

Pre každého človeka bez domova je požehnaním myslieť na to, že Ježiš pozná jeho trápenie. Najmä v minulom storočí sa mnoho ľudí dostalo do väzenia či pracovného tábora, pretože nasledovali Ježiša a neskrývali, že Mu patria.

Nezabúdajme na väzňov. Túžia žiť tam, kde majú kľúč k vlastným dverám. Strach, neistota a úzkosť predlžujú ich noci a žiadna väzenská stena neuhasí horiace šípy toho zlého. Majme na pamäti, že všetky Božie dary máme ako pôžičku. Ježiš povedal, že je s nami po všetky dni, až do konca sveta; ale nepovedal, že tu budeme mať domov navždy.

V prvom rade by sme mali byť vďační. Ježiš vo svojej dobrote a starostlivosti chcel, aby si mal to, čo nemal On. Mnohým slobodným ľuďom a mnohým, ktorí sú súčasťou rodiny, dal miesto na zemi, ktoré im patrí.

Nezabúdajme Bohu ďakovať! Buďme pohostinní a deľme sa s ostatnými o dary, ktoré nám Boh dal.

Mnohí starší ľudia musia jedného dňa opustiť svoj domov. Môže to byť raz aj môj alebo tvoj prípad. Boh nás však neopúšťa. Väčšina ľudí sa vo svojom novom prostredí usadí. A kresťan vlastne nikdy nie je bezdomovcom. Ježiš nebol bezdomovcom, ani Pavol nebol a ani ty nebudeš, pokiaľ budeš veriť.

Si na ceste do domova, ktorý nikdy neopustíš. Ježiš ti tam pripravil miesto, preto by sa ti srdce nemalo strachovať. Ani by si sa nemal nechať odradiť. Tu na zemi sa naše podmienky a okolnosti menia, ale pri Ježišovi sa nemenia. Môžeš žiť v tejto nádeji. Každý deň je dňom cestovania, ktoré ťa vedie bližšie k tvojmu večnému domovu.

Hans Erik Nissen