„… keď nás z lásky podľa milostivej rady svojej vôle predurčil byť Mu synmi skrze Ježiša Krista…“ (Ef 1:5)
Keď Ján krstil Ježiša v rieke Jordán, z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ (Mt 3:17)
Potom čítame v Prvom liste Efezským, že „keď nás z lásky podľa milostivej rady svojej vôle predurčil byť Mu synmi skrze Ježiša Krista“ (verš 5).
Ďalší verš pokračuje: „a zvelebovať slávu Jeho milosti, ktorou nás omilostil v Milovanom“ (verš 6). Alebo, ako to prekladá New King James Version: „Na chválu slávy jeho milosti, ktorou nás prijal v Milovanom.“
To znamená, že ako kresťanov nás Boh miluje tak, ako miluje svojho drahého Syna. Nasledovné slová Ježiš povedal Otcovi: „A slávu, ktorú si Ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako my jedno sme. Ja v nich a Ty vo mne, aby boli dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma Ty poslal a miloval si ich, ako si mňa miloval“ (J 17:22-23).
Predtým, ako sme spoznali Ježiša Krista, sme boli bez nádeje. Ale skrze Ježiša nás Boh prijal za svoje milované deti. A teraz sme mu vzácni a drahí.
Boh nás však nemiluje preto, že sme milovania hodní. Boh nás miluje preto, že sme v Kristovi. Boli sme „prijatí v milovanom“. Boh nás bezpodmienečne miluje, prijal nás a dal nám všetko, čo potrebujeme na účinný kresťanský život.
A pretože máme tento mimoriadny vzťah s Bohom, malo by to ovplyvniť, ako žijeme svoj život.