Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!“ List apoštola Pavla Rímskym 8:15

’Báť sa’ v tomto verši nemá nič do činenia sa strachom a bázňou pred Bohom. Je to vyjadrenie obavy a strachu z priblíženia sa k Bohu. Duch otroctva takto pôsobí. Nepriťahuje k Bohu, ale chce prekaziť kresťanovi, aby dôveroval Pánovi a počítal s Jeho zasľúbeniami.

Duch otroctva kazí a vyháňa istotu o spasení z kresťanovho srdca.

Duch otroctva spočíva v tom, že človek začína klásť podmienky pre vieru v Pána Krista. Začína sa samého seba pýtať: Som taký, že môžem mať Božiu milosť?

Keď sa na seba potom pozrie a má odpovedať na základe toho čo vidí, je odpoveď vždy negatívna.

Zvlášť v dvoch prípadoch života kresťana sa tento duch otroctva ľahko presadzuje. Po prvé, keď je človek vo veľkých pokušeniach. Vtedy si človek hovorí: Ja nemôžem byť kresťanom, keď som takto pokúšaný. Po druhé, keď padne do hriechu. Vtedy si myslí, že nemôže byť Božím dieťaťom, keď sa takto zachoval.

Dobre sa to počúva a vyzerá to čestne, keď človek takto rozmýšľa.

Ale Boh o tomto duchu hovorí: „Neprijali ste predsa ducha otroctva.“ Tento duch nepochádza z Boha. Pochádza z nášho starého človeka a je podporovaný diablom.

Boh nám dal úplne iného Ducha. Ten nás smeruje k Pánovi Ježišovi. Boží Duch nám ukazuje, že Pán Ježiš prijíma každého jedného človeka, ktorý k Nemu prichádza so svojím hriechom. Nielen raz, keď je to po prvýkrát, ale počas celého života. Potrebujeme každý deň vyznať svoje hriechy Pánovi Ježišovi. On nás naučil modliť sa každý deň: „Odpusť nám viny naše“.

Preto nesmieš poslúchať ducha otroctva!

Ďakuj Pánovi Ježišovi, že je stále tvojím Spasiteľom, a že každý, kto v Neho verí, má v Jeho mene odpustenie hriechov. (Sk 10:43)

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.