„Lebo iste vám platí to zasľúbenie, aj vašim deťom a všetkým, ktorí sú ďaleko, ktorýchkoľvek povolá Pán, náš Boh“ (Sk 2:39)
Pri pohľade na Ježišových učeníkov by sme sa pravdepodobne čudovali, ako mohla taká ošarpaná skupina jednotlivcov zmeniť svet. Do tejto dvanásťčlennej skupiny patrilo niekoľko rybárov a jeden mýtnik. Vedľa Ježiša bol ich vodcom Šimon Peter, ktorý zaprel Krista po tom, čo ho demoralizovali slová služobníčky na veľkňazovom nádvorí.
Skupinu učeníkov tvorili nedokonalí jednotlivci, úplne obyčajní ľudia. Ako teda mohol niekto z nich niekam ísť a hlásať evanjelium? Ježiš na túto otázku odpovedal, keď vyhlásil: „… ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás.“ (Sk 1:8) Spôsob, akým by to urobili, bola moc, ktorú prirodzene nemali. Bola to nadprirodzená moc, moc urobiť niečo, čo presahovalo to, čo robili predtým a na čo mali prirodzenú moc: moc zmeniť svet.
Neskôr v Skutkoch apoštolov čítame, ako Boh vylial Ducha Svätého na učeníkov v období, ktoré dnes poznáme ako Letnice. Peter sa obrátil k zástupu a povedal: „Lebo iste vám platí to zasľúbenie, aj vašim deťom a všetkým, ktorí sú ďaleko, ktorýchkoľvek povolá Pán, náš Boh.“ (Sk 2:39) O akom zasľúbení Peter hovoril? Je to zasľúbenie Ducha Svätého. A keď Ježiš povedal: „ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás,“ slovo, ktoré použil pre „moc“, bolo grécke slovo dunamis. Z tohto výrazu pochádza slovo „dynamit“.
Ježiš však hovoril o duchovnej moci – moci meniť naše životy a svet. Preto potrebujeme byť naplnení Duchom Svätým, aby sme mohli robiť to, k čomu nás Boh povolal. Tá istá sila, ktorá uviedla do pohybu Cirkev v prvom storočí, je nám k dispozícii aj dnes – sila byť svedkami, sila šíriť našu vieru a sila zmeniť svet.