Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania.“ Prvý list apoštola Petra 1:6

Je to predivné slovo. Veseľte sa, hoci sa ešte rmútite.

Z ľudského hľadiska to znie nezmyselne. Môže sa človek veseliť, keď sa rmúti?

Tu je reč o kresťanoch, ktorí na svojich cestách prežívajú ťažké skúšky a núdzu. Ale títo kresťania sa o tejto ceste už niečo naučili. Zažili, že Božie zasľúbenia platia. Zjavil sa im Pán Ježiš takým spôsobom, akým by to inak nikdy nemohli zažiť.

Boh nemôže oslobodiť svojich veriacich z ťažkostí a núdze. Práve v núdzi a potrebách zisťujeme, aký je Pán veľký.

S kresťanom je to tak, ako so strunovým nástrojom. Nástroj musí ladiť, lebo inak znie falošne. Naše struny v srdci musia tiež ladiť, aby malo naše svedectvo čistý zvuk na česť Ježišovi a na požehnanie pre ľudí okolo nás.

Vtedy, keď je srdce najviac stiesnené, býva naladená harfa radosti.

V núdzi a v ťažkostiach nás Boh nanovo odhaľuje. Strácame všetku vieru v seba. Odznova sa musíme primknúť k Božiemu Slovu a k zasľúbeniam. Vtedy sa Pán Ježiš stáva našou jedinou nádejou a svetlom.

Uprostred všetkých ťažkostí to vytvára vnútornú radosť v srdci, pretože sme s Ježišom v tesnejšom spojení. Dostávame vieru, ktorá je preverená. Vieru, ktorá okúsila, že Božie zasľúbenia platia! Božie Slovo hovorí, že táto viera a dôvera v Pána Ježiša je vzácnejšia ako zlato. Zlato sa očisťuje ohňom. Srdce a dôvera sa čistí skrze núdzu a skúšky.

Toto vie človek, ktorý má duchovnú skúsenosť. Preto sa veselí napriek rôznym skúškam, aj keď prežíva rmútenie a smútok.

Nad týmto všetkým stoja Božie zasľúbenia, že nebudeme skúšaní nad naše sily. On robí naše skúšky takými, že ich môžeme zniesť. On je verný!

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.