„Vtedy prišiel Ježiš z Galiley Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť. On mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichodíš ku mne? Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť. Povolil Mu teda.“ Evanjelium podľa Matúša 3:13-15
Krst, ktorým krstil Ján, nie je taký istý ako krst, ktorý nastolil Pán Ježiš. V tom musíme mať jasno, aby sme pochopili slová o Jánovom krste.
O krste, ktorý nastolil Pán Ježiš, sa nedozvedáme skôr, než dokonal spasenie. Pán Ježiš nastoľuje krst po zmŕtvychvstaní. Krst dokonalého diela. V meno Otca, Syna i Ducha Svätého. (Mt 28:19)
Krst, ktorým krstil Ján, je úplne iného druhu. Prislúcha Starej zmluve a je krstom k obráteniu hriešnikov. Ján sám hovorí: „Ja vás krstím vodou na pokánie.“
Jánov krst je charakteristický tým, že sa mohol uskutočniť len zároveň s vyznaním hriechov. „Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v Jordáne“.
K tomuto krstu prišiel aj Pán Ježiš – jediný bez hriechu.
Zo zmienky o Jánovom krste v Lukášovom evanjeliu chápeme, že Ján mával duchovný rozhovor s každým, kto sa prišiel dať pokrstiť, pretože on nepokrstil nikoho, kto nevyznal svoje hriechy. Prichádzali k nemu zlodeji, lupiči, prostitútky a iné skupiny hriešnikov.
Medzi nimi jedného dňa prichádza Pán Ježiš, aby sa dal pokrstiť. Ján ho ešte nepoznal. Až skrze to, čo sa deje počas krstu, poznáva Ján, kým Pán Ježiš v skutočnosti je. Preto začal Ján s duchovným rozhovorom aj u Pána Ježiša. Ale ten nebol dlhý. Ján pochopil okamžite, koho má pred sebou: toho jediného bez hriechu! Vtedy pochopil, že to musí byť Ježiš, o kom ho Boh vopred upovedomil, že príde a bude krstiť Duchom Svätým.
Tak odmieta Pána Ježiša pokrstiť. Čo má Ten bezhriešny z krstu, ktorý sa deje len v súvislosti s vyznávaním hriechov?
Myslí si, že to Pán Ježiš prevracia naruby. Ján potrebuje byť pokrstený krstom, ktorým prišiel krstiť Ježiš – ale namiesto toho prichádza Pán Ježiš ku krstu pokánia!
Rozmýšľajme nad tým, čo to pre nás znamená!