Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Pozri sa napravo a viď: nikto ma nechce poznať. Zaniklo moje útočisko; nieto nikoho, kto by si všímal moju dušu.“ Žalm 142:5

Ku koncu sveta ochladne láska mnohých. To je dôvod, prečo na zemi rastie osamelosť. Človek vždy na svet vstupoval sám, aj z neho sám odchádzal. V posledných časoch bude čas medzi narodením a smrťou charakteristický tým, že každý jednotlivec bude sám.

Veľkým ideálom dnešnej doby je nezávislosť. Pretrhá všetky putá, a platí to aj pre putá lásky.

Dnes mnohí povedia: „Môj život nikoho nezaujíma.“ Možno sa niekto zaujíma len o to, čo mu môžeš dať. Pokiaľ ide o materiálne bohatstvo, ľudí vždy bude zaujímať, ako môžu niečo získať. Ale keď ide o teba a tvoju dušu, kto tomu venuje pozornosť?

Aj keď sa cítiš osamelý ako vták na streche, nemôžeš povedať, že sa o tvoj život nik nezaujíma. Dokonca, aj keď si myslíš, že duchovne si na tom ako Lazár pred dverami boháča, stále je tu Ten, ktorého oko ťa sleduje.

Je to Boh.

Boh má pokoj sám v sebe, no aj tak ťa potrebuje. Zaviazal sa láskou k tebe. Vzal na seba utrpenie tvojej osamelosti. Je Jeho súčasťou. Jeho srdce nenájde pokoj, kým nebude mať spoločenstvo s tebou.

Počúvaj Hospodina. Hovorí k tebe cez svoje Slovo. Je také silné a mocné, že prelomí osamelosť, pretože existuje miesto, kde nie si osamelý. To miesto stojí na večnom základe spásy. Ježiš ťa kúpil Bohu, keď dal za teba seba samého. Preto je Boh za teba. Je na tvojej strane. Je s tebou.

Nenechaj Ho stáť vonku. Lebo potom si všade sám — sám v živote, pri smrti, sám na súde. A potom je peklo jediné, čo ti zostáva.

Dovoľ Ježišovi vstúpiť do tvojho srdca. Zaujíma sa o tvoj život.

Dnes je čas milosti. Dnes sa Boh dáva nájsť.