„… A toto bude jeho meno, ktorým ho budú volať: Hospodin — naša spravodlivosť.“ Jeremiáš 23:6
Máme v sebe hlboko zakorenené presvedčenie, že pred Božou tvárou sa vyžaduje spravodlivosť. Bez nej nie je možné prejsť skúškou.
Prirodzený človek má preto v sebe zakorenenú túžbu ospravedlniť svoje správanie pred ľuďmi aj pred Bohom. Nie je pre nás ťažké nájsť poľahčujúce okolnosti. Ak môžeme na seba upozorniť tak, aby to nebolo príliš očividné, rýchlo to urobíme.
Všetky naše spravodlivé skutky sú ako špinavý odev. Ak sa v ňom objavíme pred Bohom, budeme vyhodení von do tmy, kde bude plač a škrípanie zubov.
Boh sa neuspokojí s ničím menším než s dokonalosťou.
Výsledkom života kresťana nie je spravodlivosť, ktorá obstojí v skúške pred Bohom. Všetko v našom kresťanskom živote je nakazené egoizmom a hriechom.
Spravodlivosť sa nachádza len na jedinom mieste, a to u Ježiša. Boh sa priznal k svojmu Synovi, má v Ňom zaľúbenie. Ježiš neurobil žiadne kroky ani nespravil nič, z čoho by sa Boh netešil. Preto bol Ježiš svojím zmŕtvychvstaním mocne prehlásený za Božieho Syna.
Spasenie znamená, že Ježiš ti dáva celú svoju spravodlivosť. Jeho život a činy sú pripísané tebe. Stáva sa to skrze milosť. Nezaslúžil si si taký dar. Jediné, čo môžeš urobiť, je povedať ďakujem.
Prijať Ježišovu spravodlivosť neznamená, že sa sám stávaš spravodlivým. Napriek tomu vlastníš celú a úplnú spravodlivosť.
Vždy budeš vidieť tento dar neoddeliteľne spojený s Ježišom. Dar spravodlivosti je jedno s Ním.
Preto Ho voláš Ježiš — moja spravodlivosť.
Tvoje srdce je spokojné s Ježišom. Nevieš si predstaviť, že nejaká spravodlivosť by bola väčšia a dokonalejšia. Musí ťa niesť životom. Môžeš jej dôverovať v smrti. Áno, zachráni ťa pred Božím súdom naveky.