„Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.“ Evanjelium podľa Lukáša 24:50
Ježišov príbeh rozprávajú Jeho ruky. Boli neustále vystreté — nad nepokojným jazerom, v ústrety úbohému slepcovi či k malomocnému, ktorého by sa nikto iný nedotkol.
Prečo zostal vplyv Ježišových rúk tak hlboko vrytý v mysli učeníkov?
Bolo to preto, lebo vedeli, že Jeho žehnajúce ruky na nich spočívajú vo dne v noci? Ježiš oživil slová zo Žalmu 139: 5b — 6: ,,… svoju dlaň kladieš na mňa. Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.“
Nakoniec Mu prebodli ruky a pribili na drevo kríža. V knihe proroka Izaiáša sa hovorí: „Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl…“ Tvoje meno je vyryté v Ježišových dlaniach. Nezabúda na teba, a to ani vtedy, keď ťa vo svojej láske vychováva.
Vždy, keď sa Ježiš pozrie na svoje ruky, pripomína si teba, ktorý si v nich vyrytý. Nik ťa nemôže vytrhnúť z Jeho ruky, lebo existuje spojenie medzi Ježišovými rukami a Ježišovým srdcom.
Posledné, čo učeníci videli tu na zemi, keď sa Ježiš od nich oddelil, boli Jeho žehnajúce ruky. Ten pohľad im zostal. Viacerí z nich prežili život plný ťažkostí. Niektorí prešli mučením, ale boli požehnaní vo všetkom.
Je zvláštne myslieť na to, že čas a večnosť sú spojené. Kresťan žije svoj život pod Pánovou rukou a prvé, s čím sa stretneš vo večnosti, je vystretá ruka. Stretneš Ježiša, nie cudzinca. Nemôžeš Ho stretnúť bez toho, aby si neuvidel cenu Jeho lásky. Prebodnuté ruky hovoria ticho, ale mocne. Bol si draho kúpený, ale podľa Ježiša stojíš za tú cenu. Pán chce, aby si bol Jeho požehnaným navždy. Nezaslúžili sme si to. Je to nezaslúžená milosť. Musíme ju prijať zdarma. Sám osebe sa nikdy nebudeš cítiť významný. Hospodin je tvojím bohatstvom, radosťou i piesňou. Velebíš Ho za Jeho nádherné spasenie.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast