„Za veľkňazov Annáša a Kaifáša, prehovoril Boh na púšti k Jánovi, synovi Zachariášovmu. Ján chodil po celom okolí jordánskom a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov.“ Evanjelium podľa Lukáša 3:2–3
Boh prehovoril na púšti k Jánovi. Tieto slová nám ukazujú, ako sa Ján stal zvestovateľom.
Stal sa nástrojom Božieho Slova. Nebol to Ján, ale Boh, ktorý konal. To je znakom každého pravdivého zvestovania.
Tomu, kto sa má stať Božím nástrojom, sa musí v srdci narodiť zvesť za pomoci Svätého Ducha. Musí sa stať nástrojom zvesti. Nie kazateľ má používať Slovo, ale Slovo má používať jeho.
Ján je živým príkladom toho, čo povedal: „Človek si nič nemôže vziať, ak nie mu je dané z neba.“ (J 3,27)
Božie skutky medzi ľuďmi nekonajú ľudské myšlienky a názory. Aj keď tie názory a myšlienky môžu byť dobré, nemôžu nahradiť Božie Slovo.
Nepomáha ani to, keď ten, kto káže, má dobrý zámer, ak sám nie je nástrojom Božieho Slova. Dobré zámery a úmysly nerobia Božie skutky.
Slovo, ktoré sa dostalo od Boha k Jánovi, bolo dané v Starej zmluve. Ale Ján sa nestal zvestovateľom Slova len preto, že mal dobré vedomosti o tomto Slove a dokázal ho citovať. Slovo Starej zmluvy mu bolo zjavené skrze Božieho Svätého Ducha. Doslovne povedané: to, čo už bolo napísané, dostal do srdca z neba. Preto malo takú silu a účinok. Viedlo jeho poslucháčov pred Božiu tvár. Vyjavovalo hriech, takže ho videli a museli ho vyznať. Skrze Jánove slová otvorili cestu k odpusteniu hriechov.
Toto dokážu kazatelia aj dnes! Keď Boží Duch zjavuje ich srdciam slová Biblie, ktoré nesú ďalej, stávajú sa nástrojmi Božej reči. Vtedy prichádza aj výsledok.
Modlime sa za takýchto kazateľov!
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast