„Veď ako sa množia naše utrpenia pre Krista, tak sa rozmnožuje aj naše potešenie skrze Krista“ (2K 1:5).
Boh použil apoštola Pavla, aby sa modlil za uzdravenie druhých, ale neodpovedal na Pavlovu modlitbu, keď ho prosil, aby odstránil jeho vlastné fyzické utrpenie.
V 2Kor 12 Pavol o sebe napísal: „Poznám človeka v Kristovi, ktorý pred štrnástimi rokmi – či to bolo v tele, neviem, či mimo tela, neviem, Boh vie – uchvátený bol až do tretieho neba. … uchvátený bol do raja a počul nevysloviteľné reči, ktoré človek nesmie ani vysloviť.“ (verše 2, 4)
V dôsledku toho Pavol trpel niečím, čo opísal ako „osteň v tele“. Nevieme, čo to bol za osteň, ale z pôvodného jazyka by sme to mohli preložiť ako „kolík v tele“. Bola to brutálna vec.
Niektorí komentátori si myslia, že Pavlovo bližšie nešpecifikované trápenie bolo postihnutie, ktoré Pavol mohol mať. Iní sa domnievajú, že mohlo ísť o zranenie z jeho ukameňovania v Lystre. Nech to bolo čokoľvek, Pavol trikrát prosil Pána, aby ho toho zbavil. Ale namiesto toho, aby Boh Pavlovi povedal áno, rozšíril naňho svoju milosť. Veľmi sa mi páči, čo o tom Pavol povedal: „Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.“ (verše 9-10)
Niekedy chceme, aby nám Boh vzal nejakú vec, a tak sa stále modlíme, aby ju odstránil. Ale možno si ju Boh chce v našom živote použiť. Veď keď sme si prešli ťažkosťami, môžeme účinnejšie slúžiť iným, ktorí trpia.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast