Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej. Preto sú pred trónom Božím a slúžia Mu dňom i nocou v Jeho chráme.“ Zjavenie Jána 7:14–15

V nebi bude taký veľký zástup zo všetkých národov, zo všetkých ľudí, z kmeňov a jazykov, že sa to nebude dať spočítať.

To, že to takto bude, je povzbudením. Tu v časnosti to vyzerá často biedne a tí, ktorí veria v Pána Ježiša, predstavujú veľmi malú menšinu. Ale keď máme možnosť nazrieť do dokonalosti Božieho kráľovstva, vidíme niečo iné!

Ján tam mohol nahliadnuť v zjavení, ktoré nám ďalej podáva. Dostal ho preto, aby sme to mohli vedieť, a aby sme mohli aj my nahliadnuť do dokonalosti.

Jeden zo starších, ktorému toto Ján ukazuje, sa ho pýta, kto je táto skupina ľudí a odkiaľ prichádza. Ján odpovedá: „Pane môj, ty vieš!“ Vtedy mu prichádza odpoveď z neba.

Tento zástup, to sú tí, ktorí prichádzajú z veľkého súženia, tí, ktorí tu na svete nepatrili svetu, ani neboli zo sveta, ale žili v ťažkých podmienkach, pretože boli kresťania.

Teraz je víťazstvo dokonané. Teraz sú v popredí. Teraz stoja pred Božím trónom v dlhých bielych rúchach a s palmovými ratolesťami – znakom víťazstva v rukách.

Ako sa tam dostali?

Len vďaka jednej veci: „…oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej.“ Preto – a jedine preto – sú teraz pred Božím trónom.

Je to Ježišovo utrpenie za naše hriechy, ktoré nás robí bielymi a čistými pred Bohom. Je len jediná cesta, ako sa dostať do neba: máme podiel na utrpení Ježiša Krista za naše hriechy, ktorý nás vykúpil svojou vlastnou krvou!

Skrze to máme odpustenie hriechov a večný život už teraz v tomto čase. Ale to vyžaduje, že musíme v tomto svete kráčať inou cestou ako väčšina ľudí.

Táto cesta je úzka. A náš život sa stáva ťažkým. Ale vedie k večnej blaženosti!

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.