„Čisté a nepoškvrnené uctievanie Boha pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a seba zachovávať nepoškvrneného svetom.“ List Jakuba 1:27
Žijeme v dobe označovanej ako postmoderná generácia. V dnešných cirkevných kruhoch sa mnoho hovorí o tom, ako zasiahnuť postmoderných ľudí. Môj názor: Evanjelium sa nemení. Či už ide o starovekú, modernú alebo premodernú, postmodernú či post-postmodernú kultúru, evanjelium sa nikdy nemení. Rovnaké posolstvo, ako hovoril Peter na sviatok Letníc ľuďom 1. storočia, platí dnes pre nás v 21. storočí.
Počujem dnes ľudí hovoriť: „Chcem osloviť mojich neveriacich priateľov, len potrebujem s nimi tráviť čas. Musím byť tak trochu ako oni a nebyť príliš svätuškársky.“
V tom s vami súhlasím. Nemyslím si, že by sme sa niekedy mali správať pobožnostkársky alebo ako by nám na ľuďoch nezáležalo, lebo by nám na nich malo záležať. Ale niekedy pri snahe postaviť most či priblížiť sa, sa im nakoniec sami pripodobníme viac ako oni nám. Viac nás vedú oni svojou cestou ako ich my privádzame na našu. Preto musíme byť v tejto oblasti veľmi opatrní.
Zdôvodnenie býva: „Ježiš býval s hriešnikmi, takže aj ja budem tráviť čas s hriešnikmi.“ Ježiš ale s hriešnikmi v skutočnosti nebýval. Nehovorím, že nebol v kontakte s hriešnikmi. Často sa s nimi stretával. Ale nezdržiaval sa s nimi. On väčšinu času trávil s učeníkmi. Ak sa zdržiaval s hriešnikmi, boli zmenení.
Vždy musíme chcieť priviesť neveriacich k viere, nie skončiť tým, že budeme ako oni. Daj si pozor, aby si neurobil príliš veľa kompromisov. Lebo niekedy znižujeme svoje vlastné štandardy preto, aby sme zasiahli viacerých – a skončíme tak, že nezasiahneme nikoho.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast