„Preto Tvoj služobník našiel odvahu predniesť Ti túto modlitbu.“ 2. kniha Samuelova 7:27
Je ťažké utíšiť sa v modlitbe. Znova a znova musíme povedať spolu s učeníkmi:
„Pane, nauč nás modliť sa.“ Nemôžeme sa modliť, kým na nás Boh nevyleje Ducha modlitby. A Duch modlitby je Duchom milosti.
Keď Boh zjavil Dávidovi, čo mu chce dať, Dávid našiel odvahu modliť sa, alebo ako sa doslova píše, našiel srdce, aby sa modlil.
Tak je to aj s tebou. Spojenie modlitby s nebom je v poriadku vtedy, keď sa zjaví bohatstvo milosti. Vtedy neexistujú zavreté dvere, ktoré by bolo treba najprv otvoriť. Oči tvojho srdca vidia, že Ježiš pripravil cestu priamo k Bohu.
Život v nezaslúženom a naplnenom evanjeliu tiež znamená, že ako kresťania máme blízke spojenie s Bohom cez modlitbu. Keďže je ťažké udržať si vieru v nezaslúženú Božiu milosť, náš modlitebný život sa môže stať biednym.
Boh chcel Dávidovi postaviť dom. Tieto slová nehovoria o tom, čo má robiť Dávid. Hovoria iba o tom, čo Boh urobí pre neho. Dávid sa preto stal malým vo vlastných očiach. Sám seba nazýva služobníkom. Zároveň vníma, komu slúži. Kráľ nikdy nie je väčším kráľom, ako keď skláňa kolená pred Kráľom večnosti. Vtedy našiel svoje miesto. Vtedy začal chápať Božie bohatstvo.
Keď nájdeš správne miesto vo svojom vzťahu k Ježišovi, nájdeš aj správne miesto k modlitbe vo svojom srdci, a to je nádherné.
Za každou skutočnou modlitbou je vedomie vlastnej bezmocnosti. Vo svojom vnútri nájdeš iba hriech, úbohosť a zmätok. V tejto hlbokej biede sa zjavíš pred trónom milosti, aby si našiel milosrdenstvo a pomoc. Duch modlitby ťa ťahá bližšie k Bohu. Prichádzaš so strachom a chvením, a zároveň v úplnej istote viery. Vieš, že Boh ťa očakáva. Skláňa sa k tebe a počuje tvoju modlitbu. Preto ťa modlitba vedie k tomu, aby si dával pozor na zvuk Jeho krokov.
Našiel si srdce, aby si sa modlil.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast