„V modlení vytrvajte, bdejte pri ňom a dobrorečte.“ (Kol 4:2)
Predstavte si, aké ťažké by bolo prijať Božie odpustenie, keby ste prenasledovali nasledovníkov Ježiša Krista a boli vinní za to, že ste spôsobili ich smrť. To bol prípad Saula, ktorý sa neskôr stal apoštolom Pavlom. Musel prekonať mnoho hriechov a zabudnúť na ne, ale napísal: „Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.“ (F 3:13-14)
Možno si si niekedy pomyslel: „Urobil som niekoľko hrozných vecí. Je pre mňa také ťažké prijať Božie odpustenie.“ A čo si myslíš o tom, čo si urobil? Predstav si, aké ťažké to muselo byť pre Pavla, keď mal na svedomí svoje hrozné hriechy, ale zistil, že môže nájsť blízkosť s Bohom, ktorého poznal len chladným, vzdialeným spôsobom – prostredníctvom mŕtveho zákonníctva a ortodoxie.
Keď Pavol písal kresťanom v Ríme, vyhlásil: „Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!“
Slovenský ekvivalent pre slovo „Abba“ je „otecko“ alebo „tatko“. Pavol tak rozvíjal dôverný vzťah s Bohom. To preto, že modlitba charakterizovala jeho život. Keď čítame jeho listy, nemôžeme si nevšimnúť, že mnohé z nich sa začínajú alebo končia krásnymi modlitbami.
Pavol napísal veriacim vo Filipách: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ (F 4:6). Kresťanom v Kolosách povedal: „V modlení vytrvajte, bdejte pri ňom a dobrorečte.“ (Kol 4:2)
Pavol bol mužom modlitby. Charakterizuje modlitba aj tvoj život? Mala by. Ak chceš v duchovných pretekoch dobre skončiť, musíš sa naučiť modliť.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast