„… poznám tvoje skutky. Ajhľa, otvoril som ti dvere, ktoré nikto nemôže zatvoriť, lebo hoci máš malú moc, predsa si zachoval moje slovo a nezaprel si moje meno.“ (Zjav 3:8)
V Biblii sú dvere symbolom príležitosti a kľúč je symbolom autority. Apoštol Pavol sa o tom zmieňuje v 2. liste Korinťanom 2: „Keď som prišiel do Troady zvestovať evanjelium Kristovo, a keď sa mi otvárali dvere v Pánovi“ (v. 12).
Boh otvára dvere. Možno sa napríklad s niekým rozprávaš a on zrazu nadhodí niečo, čo je otvorenými dverami na šírenie evanjelia. Chceš si byť istý, že cez tieto dvere prejdeš.
Ježiš má kľúč a otvára dvere.
Mimochodom, som rád, že On má kľúče. Keby som mal kľúče ja, už by sa stratili. Ale Ježiš kľúče nestráca. On chce otvárať dvere. Boh otvoril dvere pre pastora Chucka Smitha, ktorý bol v epicentre Ježišovej revolúcie, a on nimi prešiel.
Sú veci, ktoré môže urobiť len Boh, a sú veci, ktoré môžeme urobiť len my. Boh otvorí dvere, ale my nimi musíme prejsť. V cirkvi chceme mať dvere otvorené. Nechceme postaviť múr tam, kde Boh postavil most. Chceme byť odrazovým mostíkom, nie kameňom úrazu pre ľudí prichádzajúcich ku Kristovi. Nikdy by nemalo byť pre ľudí ťažké prísť k Nemu.
V zbore sa môže objaviť niekto, kto žije určitým životným štýlom alebo sa oblieka spôsobom, ktorý je niektorým kresťanom nepríjemný. Potrebuje však počuť evanjelium. A našou úlohou je pozvať ich ku Kristovi.
Nehovoríme: „Urob si poriadok vo svojom živote a príď ku Kristovi“. Skôr hovoríme: „Príď ku Kristovi a On očistí tvoj život.“
Cirkev by mala byť nemocnicou pre hriešnikov, nie múzeum pre svätých.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast