„Sadli si k Jóbovi na zem a ostali s ním sedem dní a sedem nocí, ale nikto neprehovoril k nemu slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veľká.“ Jób 2:13
Jedného dňa sa Jóbov svet zosypal. Stratil všetko, čo mu v živote bolo drahé. Potom, akoby toho ešte bolo málo, ho od hlavy po päty posiali vredy.
Ako sedel v popole a škrabal si vredy kúskom keramiky, jeho manželke sa podarilo k zraneniu pridať ešte aj urážku. Povedala: „Ešte sa držíš svojej bezúhonnosti? Rúhaj sa Bohu a zomri!“ (Job 2:9) Jób naozaj potreboval nejaké povzbudenie.
Ďalej čítame, že ho prišli navštíviť traja priatelia. A keď videli jeho biedny stav a ako je pokrytý vredmi, tak ich to ohromilo, že sedem dní len plakali a bez jediného slova sedeli s ním. V tomto prípade to bolo to najsprávnejšie.
Biblia nám hovorí: „Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi!“ (R 12:15) Niekedy je to všetko, čo máme robiť.
Mali by sme sa vyhnúť ľahkým odpovediam a klišé, keď chceme potešiť trpiaceho. Niekedy ho to, čo povieme, môže uraziť, pretože sme si to nepremysleli. Snažíme sa pomôcť, ale namiesto toho môžeme napokon zraňovať.
Hovoríme niečo ako: „Viem, ako sa cítiš,“ keď to v skutočnosti nevieme. Alebo „Všetko má svoj dôvod,“ keď človek, ktorého sa snažíme potešiť, zjavne žiaden nevidí. A určite nepomáha poukázať na to, že vždy je na tom niekto ešte horšie, aj keď je mnoho ľudí, ktorí sa majú lepšie.
To neznamená, že nie je čas podeliť sa o Písmo alebo modliť sa s niekým, kto trpí. Ale neprichádzaj s rýchlymi odpoveďami. Len spolu s ním kráčaj cez to, čím prechádza. Sprevádzaj ho. Buď mu spoločníkom.
Biblia nám hovorí: „Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov.“ (Gal 6:2) Keď niekto trpí, niekedy to najlepšie, čo preňho môžeme urobiť, je len tu pre neho byť.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast