„Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je.“ (Jak 1:23-24)
Keď sa pozrieš do zrkadla, niečo ti ukáže. Niekedy zbadáš niečo, čo videli iní, ale ty si si toho nebol vedomý.
Napríklad ti možno z pier visí vlákno syra z omelety, ktorú si mal ráno. Niet divu, že sa na teba všetci usmievali a odvracali pohľad. Myslel si si: „Dnes musím vyzerať dobre!“ Ale z tváre ti visel syr. Zrkadlo ti ukázalo problém, a ty si urobil potrebnú nápravu.
Rovnakým spôsobom, keď čítame Bibliu, premieňa nás. Žalmista Dávid napísal: „Zákon Hospodinov je dokonalý, občerstvuje dušu, svedectvo Hospodinovo je hodnoverné, múdrym robí prostého.“ (Ž 19:8) Božie slovo premieňa naše myslenie a spôsob života. Mení nás.
Musíme si však uvedomiť nasledovné. Bibliu nestačí len čítať. Musíme robiť to, čo Biblia hovorí.
Jakub 1:22-25 nás učí: „Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. Ale kto sa zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako činiteľ skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní.“
Máte zapamätané nejaké biblické verše? V našom mozgu máme toľko informácií, ktoré sme si zapísali do pamäti, od filmových replík až po texty piesní. Ale tieto veci nás nemôžu podržať, keď čelíme životným protivenstvám. Určite si však môžeme v mysli vytvoriť priestor pre Božie slovo.
Biblia je Božie slovo pre nás a my by sme ho mali počúvať a vážiť si ho.