„Lebo niet rozdielu: Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej.“ List apoštola Pavla Rímskym 3:22–23
Pre naše uši je to neuveriteľné, že nie je rozdiel medzi nami ľuďmi. Veď musí byť rozdiel medzi človekom, ktorý je v hriechu, pije, podvádza, nehovoriac o zločincoch, a človekom, ktorý sa snaží žiť spravodlivo, morálne, s láskou k blížnemu!
S ľudského pohľadu je to samozrejme obrovský rozdiel. Ale z pohľadu Božieho sme všetci zhrešili; v tom rozdielu niet!
Nesmieme zabudnúť, že zákon požaduje dokonalosť a bezhriešnosť. Aj keď sme prestali kradnúť, nenaplnili sme siedme prikázanie. Pretože sme neprestali kradnúť z bezhriešneho a dokonalého srdca. A vtedy Slovo Božie hovorí, že sme síce spravili skutok zákona, to čo prikázanie vyžaduje, ale sme nenaplnili prikázanie. Tento príklad ukazuje, že my ľudia dokážeme robiť skutky zákona, ale nedokážeme naplniť zákon. Skutky zákona nie sú naplnením zákona a nie sú akceptované Bohom ako základ spasenia.
Je to hriech, keď sa človek nestará o Božie prikázania a porušuje ich. Ale je tiež hriech, keď nedodrží prikázania, ale pripisuje si zásluhy zo skutkov zákona.
Z Božieho pohľadu teda nie je medzi nami žiadny rozdiel. Neznamená to, že nám môže byť ľahostajné, či svoj život podriaďujeme Božiemu zákonu, alebo nie. Má to význam v mnohých aspektoch. Ale ani to najväčšie úsilie nám nepomôže k tomu, aby sme boli v Božích očiach spravodliví.
Ani to najlepšie v našom živote nestačí na našu spásu. Aj za to musel zomrieť Boží Syn. Nemusíme ani dodávať, čo potom s tým najhorším z našich životov.
Ten, kto si myslí, že pre jeho dobré skutky ho Boh prijíma, nemôže byť spasený.