„… a posadil sa na pravici Velebnosti na výsostiach, keď (prv) spôsobil očistenie od hriechov...“ List Židom 1:3
Aké ťažké je uveriť v milosrdné odpustenie všetkých hriechov. Zdá sa, akoby to bolo z roka na rok ťažšie.
Keď Boh odpúšťa hriešnikovi po prvý raz, je to veľká milosť. Nik tejto pravde nedokáže veriť a prijať ju, ak mu Boh nedá svojho Ducha. Je však ľahšie uveriť, že som dostal milosť prvýkrát, ako veriť, že Boh odpúšťa znovu a znovu.
V našej prirodzenosti je hlboko zakorenené, že si chceme pomôcť sami. Preto sa neustále snažím zlepšovať. S rastúcim znepokojením musím priznať, že sa mi to nedarí. Postupne sa do môjho vnútra vkráda strach — dôjdem niekedy do cieľa? Boh ma zachránil a postavil na správnu cestu, ale nedokážem po nej ísť.
Keď skúmam svoju dušu, objavujú sa mnohé spomienky na hriech. Niektoré z nich vrhli na celý môj život vrhajú tieň. Vštepili sa mi do mysle a objavujú sa vždy, keď si potrebujem urovnať vzťah s Bohom.
Je ťažké veriť Božej milosti. Existuje len jeden spôsob, ako sa dá prijať — a to je vziať Boha za slovo.
Keď Boh všetko stvoril, odpočíval, a to bolo veľmi dobré. Aj Pán Ježiš sa posadil po Božej pravici, keď dokonal dielo spásy.
Neexistuje jediný hriech, z ktorého by ťa Ježiš neočistil. Ježiš zomrel a zaplatil tak za tvoje minulé, prítomné i budúce hriechy. Platí to pre hriechy, ktoré si vyznal, ako aj pre hriechy, na ktoré si nikdy nespomenieš.
Ak hľadáš útočisko v Ježišovi a necháš sa očistiť v Jeho krvi, hriech už na teba nemá dosah.
Počúvaj, ty, kto nedokážeš uveriť! Tvoje hriechy sú skryté v Ježišovi. On dokončil tvoje očistenie pred Bohom. A čo platí pred Bohom, platí aj pre teba.