„Preto buďte dobrej mysle, mužovia, lebo verím Bohu, že sa tak stane, ako mi oznámil.“ (Sk 27:25)
„Preto buďte dobrej mysle, mužovia lebo verím Bohu…“ Toto nie sú slová človeka, ktorý popiera realitu. Rovnako to nie sú ani slová niekoho, kto je od reality odtrhnutý. Dané slová vyslovil apoštol Pavol… na lodi… v najhoršej časti búrky… bez akejkoľvek hmatateľnej nádeje.
To je viera. Uvádzame ju do praxe, keď sa veci okolo nás rozpadávajú, no my aj tak prehlasujeme: „Boh to má v rukách. Viem, že ma cez to dostane a viem, že je verný.“ Neveriaci to v žiadnom prípade nedokážu pochopiť. Nerozumejú viere, ktorú môže mať Božie dieťa v ťažkých okolnostiach.
Pavol pevne veril, pretože vedel, že Boh je Pánom jeho okolností a Kapitánom lode. Vedel, že Boh to má pod kontrolou.
V Evanjeliu podľa Lukáša čítame príbeh o tom, ako Ježiš povedal Šimonovi Petrovi, aby spustil siete na hlbinu, aby ulovil ryby. V tom čase už učeníci lovili ryby štyri hodiny, no nič nechytili. Peter však reagoval nasledovne: „Majstre, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete.“ (L 5:5)
Následne nám Biblia prezrádza: „Len čo to urobili, zahrnuli veľké množstvo rýb, takže sa im siete trhali.“ (v. 6)
Naskytá sa nasledovná otázka: Dovolíš Ježišovi, aby bol Kapitánom tvojej lode? Možno sa hladko plavíš a veci idú tak, ako majú. Napriek tomu ťa môže v budúcnosti čakať búrka – a môže byť naozaj silná. Radšej sa na ňu priprav. A môžeš čerpať odvahu a nádej vo vedomí, že nebudeš sám. Patríš Bohu a On ťa prevedie každou búrkou.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast