„Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť.“ 2. Korintským 7:10
Ak by som si sadol do auta a šiel po diaľnici 225 kilometrov za hodinu, ľutoval by som, že ma diaľničná patrola chytila. Prečo? Pretože by som dostal trest za svoje rozhodnutia, dostal by som pokutu a možno aj strávil noc za mrežami. A poistka by mi výrazne zdražela.
Ale ak by som nasledujúci deň nasadol do auta a urobil to isté, ukázalo by sa, že som sa nekajal.
Je rozdiel medzi ľútosťou a pokáním. Niekedy si ich mýlime. Máme výčitky svedomia, keď ľutujeme, že nás prichytili. Ale pokánie robíme, keď niečo ľutujeme až tak, že to prestaneme robiť.
Mnoho ľudí cíti ľútosť. Možno ich niekto pristihol pri klamstve či krádeži. Možno zhrešili iným spôsobom a nakoniec ich niekto prichytil. Preto to ľutujú. Ale zmenia svoje správanie?
Ak si to nabudúce musia len lepšie naplánovať a dúfať, že ich nikto neprichytí, to nie je pokánie – to je len ľútosť.
Biblia hovorí: „Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť.“ (2K 7:10)
Ak dokážeš pokračovať po ceste hriechu napriek tomu, že sa za to cítiš vinný, znamená to, že nepoznáš Boha.
Možno si nikdy neodovzdal svoj život Ježišovi. Možno v tvojom živote nikdy nebol moment, keď si povedal: „Pane, ľutujem svoj hriech až natoľko, aby som sa od neho odvrátil.“ Pravdepodobne si už ľutoval, že ťa odhalili, ale chceš sa odvrátiť od hriechu a veriť Ježišovi?
Ježiš nám hovorí: „Priateľu, Ja ťa milujem a naťahujem k tebe ruku.“ Ale aj ty sa musíš natiahnuť a chytiť sa Jeho ruky. Už si to urobil?