„Ale ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.“ (1J 1:7)
Naša kultúra prišla s novými pomenovaniami pre hriech, aby sme sa necítili príliš zle. Namiesto toho, aby niekto povedal, že scudzoložil, povie, že sa dopustil „morálneho zlyhania“. Namiesto toho, aby niekto povedal, že klamal, tvrdí, že „niečo povedal omylom,“ alebo že ponúkol „alternatívne fakty.“ A namiesto toho, aby si niekto priznal, že zhrešil, povie: „Nuž, nie som dokonalý. Urobil som chybu.“
Medzi chybou a hriechom je však rozdiel. Podľa slovníka je chyba „mylný úsudok, nepochopenie“ alebo „nesprávne konanie alebo výrok, ktorý je dôsledkom zlého úsudku, nedostatočných vedomostí alebo nepozornosti.“
Napríklad, na ulici si mal zabočiť vpravo, a ty si zabočil vľavo. Bola to chyba. Nebolo to zámerné, no stalo sa to.
Na druhej strane, hriech je zámerný. Je to niečo, čo robíme z vlastnej vôle. Potrebujeme to pomenovať pravým menom. . Ak sme vinní z hriechu, potom to tak aj nazvime.
Jedna vec je uvedomiť si, , že niečo, čo si povedal, nebolo presné a následne sa opraviť: „Urobil som si prieskum a zistil som, že som neuviedol všetky fakty správne. . Dovoľte, aby som svoje vyjadrenie preformuloval.“ Klamstvo je však úplne iná vec. Klamstvo je, keď vieš, že niečo je pravda, ale ty sa rozhodneš povedať namiesto toho niečo nepravdivé.
Pomenuj klamstvo klamstvom. Pomenuj hriech hriechom. A keď to urobíš, prikry to krvou Ježiša Krista. Príď k Ježišovi, vyznaj svoj hriech a čiň z neho pokánie. Prijmi Jeho odpustenie vďaka krvi, ktorá bola vyliata. A potom to zanechaj. Prestaň to vyhrabávať. Nemali by sme si pripomínať to, na čo sa Boh rozhodol zabudnúť. Neznamená to, že to nebude mať dôsledky. Hriech je však prikrytý Kristovou krvou a je odpustený.