„Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení.“ (2K 1:3-4)
Boží muži a ženy, kdekoľvek ich v Božom slove nájdeme, sa zdajú byť pánmi akejkoľvek situácie, v ktorej sa nachádzajú. Napríklad keď Pavla a Sílasa uvrhli do rímskeho väzenia za to, že hlásali evanjelium, o polnoci spievali chvály. Múry sa otriasli a Pán ich oslobodil. Žalárnik sa chystal spáchať samovraždu, ale Pavol mu povedal, aby si neubližoval, lebo všetci väzni sú stále tam. Vzápätí sa Pavol ocitol v žalárnikovom dome a večeral. Žalárnik umyl rany na Pavlovom chrbte a Pavol priviedol mužovu domácnosť k Pánovi (pozri Sk 16:25-34). Pavol vstúpil na toto miesto ako väzeň a odišiel z neho ako správca.
Potom tu bol Jozef, ktorého jeho bratia predali do otroctva. Nebola pre neho žiadna nádej. Ale vďaka zvratu udalostí sa stal druhým najmocnejším mužom v celom egyptskom kráľovstve. V podstate riadil celú krajinu.
Uprostred nepriazne osudu Pavol a Jozef pomáhali iným ľuďom. Vždy sa zdalo, že sa povzniesli nad okolnosti a boli tými, ktorí viedli. A veriaci dnes môžu robiť to isté.
Jednou z najlepších vecí, ktoré môžeme urobiť, keď trpíme, je pomôcť niekomu inému. Možno sa to nezdá byť zmysluplné. Ale v skutočnosti to má všetok zmysel na svete. Veľmi ľahko môžeme skĺznuť k sebaľútosti, stiahnuť sa do svojich malých zámotkov a izolovať sa od všetkých ostatných. Ale ak vyjdeme von a pomôžeme iným ľuďom, nájdeme útechu, keď ju budeme rozdávať. Staneme sa prijímateľmi toho, čo dávame druhým. Poznáš niekoho, kto dnes potrebuje Božiu útechu?
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast