Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„…posväť sa meno Tvoje…“ Evanjelium podľa Lukáša 11:2

Modlíme sa, nech sa Boh sám postará o to, aby Jeho meno nebolo znesvätené, alebo zneužité ľuďmi. Boh je citlivý na svoje meno. Neznesie, aby Jeho meno bolo zneužité. Preto nám dal prikázanie, ktoré o tom jasne hovorí: „Nebudeš brať Božie meno nadarmo.“

Táto modlitba vyjadruje, že Boh má sám uskutočniť medzi nami ľuďmi prvé aj druhé prikázanie.

Boh nám vo svojom Slove často hovorí, že Mu máme vzdávať úctu a moc. Máme vzdávať česť Jeho menu.

Ak rešpektujeme tieto nariadenia, prinášajú so sebou požehnanie a radosť, ktoré prevyšujú naše chápanie. Ale ak ich nerešpektujeme, znamená to pre nás neodvrátiteľnú skazu a nešťastie.

Je však veľmi ťažké žiť podľa týchto požiadaviek – ctiť Boha a vzdávať Jeho menu česť – aj keď milujeme Boha z celého svojho srdca a chceme to robiť. Preto nám dal Pán Ježiš právo modliť sa k Bohu, aby sa nás ujal a pomohol nám, aby Jeho meno bolo posvätené.

To, za čo sa modlíme, je niečo obrovské. Vo svojich myšlienkach ani nedokážeme pochopiť celú tú hĺbku. Tam, kde si Boh udržiava svoju česť, tam, kde je rešpektovaný, tam drží nad nami svoju ruku a ochraňuje nás od všetkého zlého. Tam sa šíri Božie Slovo. Tam sa daria skutky, v ktorých chodiť nás Boh už prv uspôsobil.

„Ak je udržaná Božia česť a moc medzi nami, dostáva Boh od nás to najväčšie, čo Mu môžeme dať.“ (Martin Luther)

Pán Ježiš vkladá túžbu, aby sa to dialo, do modlitby, ktorú sa máme modliť!

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.