„Potom povie aj tým na ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom.“ (Mt 25:41)
C. S. Lewis napísal: „Existujú len dva typy ľudí na konci sveta: tí, ktorí Bohu povedia: „Buď vôľa Tvoja,“ a tí, ktorým na konci Boh povie: „Buď vôľa tvoja.“ Všetci, ktorí sa ocitnú v pekle, si to zvolili. Bez slobodnej voľby by peklo nemohlo existovať.“
Nemôžeme mať večné nebo bez večného pekla. Biblia nás učí o obidvoch a obe trvajú večne. Ježiš opísal peklo ako miesto „vonkajšej tmy“ (pozri Mt 8:12). Niektorí sa spytujú, ako môže milujúci Boh poslať ľudí do pekla. Aby som to uviedol na správnu mieru, peklo vôbec nebolo stvorené pre ľudí. Podľa Ježiša bolo peklo stvorené pre diabla a jeho démonov.
Mimochodom, diabol sa tam ešte nenachádza. Jedného dňa sa tam však ocitne. A na to bolo peklo stvorené. Ako teda ľudia skončia v pekle? Skončia tam tak, že odmietnu Božiu ponuku odpustenia a v podstate si zvolia nasledovať satana. Ak niekto skončí v pekle, Boh mu v skutočnosti dal len to, čo sám ten človek chcel.
Nemôžeme si vybrať z Písma len tie pravdy, ktoré sa nám páčia, a zvyšok nechať bez povšimnutia. Ako kazateľ a autor Timothy Keller poznamenáva: „Peklo a nebo sú v zásade naše dobrovoľne zvolené identity, ktoré trvajú večne.“
Ak človek vo svojom živote nechce Boha, On sa mu vnucovať nebude. Nebude človeka nútiť, aby ho žiadal o odpustenie.
Ľudí od Boha oddeľuje hriech. Boh nám však na hriech dal riešenie. Skrze Ježiša Krista nám Boh daroval na hriech liek. Ak však niekto toto riešenie odmieta, ak tento liek zavrhuje a skončí na mieste, ktoré voláme peklo, potom z toho na konci skutočne nemôže okrem seba obviňovať nikoho iného.