„Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.“ (J 4:24)
Uctievanie nie je o tom, či máš skvelý hlas alebo talent. Je to o tom, či máš srdce na správnom mieste. To je jediné, čo Boha zaujíma. Keď Ho uctievame, Boh hľadí na naše srdce a chce, aby sme uctievali v duchu a v pravde.
V 4. kapitole Jánovho evanjelia čítame o Ježišovom rozhovore so ženou pri studni. So ženou, ktorá sa päťkrát vydala a rozviedla a v čase rozhovoru mala ďalšieho muža. Očividne hľadala pána dokonalého, ktorý by vyplnil prázdne miesto v jej živote. No nenašla ho. Keď jej Ježiš začal hovoriť o živom Bohu a o tom, že Ho môže spoznať, priviedol ju do rozpakov, a tak sa snažila zmeniť tému.
No Ježiš jej vysvetlil, že to má v živote všetko naruby. Povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca… Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.“ (verše 21, 23-24)
Týmito slovami Ježiš jasne definuje zásady skutočného uctievania – uctievať v duchu a v pravde. Ježiš zároveň hovorí, že Otec takýchto ctiteľov hľadá.
Práve v tejto chvíli všemohúci Boh hľadá niekoho, kto naplní to, pre čo bol stvorený – bude chváliť a oslavovať Jeho meno. Boh chce vyliať svoje požehnanie na skutočných ctiteľov.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast