„Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ (Mt 5:7)
Hovorí sa, že neodpustiť je ako zjesť otravu na potkany a čakať, že potkan zomrie. Myslím, že v dnešnej dobe by sa nám všetkým zišlo viac odpustenia a milosrdenstva. Ježiš povedal: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ (Mt 5:7)
V časoch Ježiša si rímska kultúra vôbec nevážila milosrdenstvo ako cnosť. Jeden rímsky filozof povedal, že milosrdenstvo je choroba duše. Rimania velebili spravodlivosť, odvahu, disciplínu a moc. Možno si pamätáte scénu z filmu Gladiátor, kde sa rímski vojaci zdravia slovami: „Sila a česť!“ Presne to si Rimania vážili – silu, moc a ich vlastnú predstavu cti. Keď sa v Rímskej ríši narodilo dieťa, otec mal moc zvanú patria potestas. Ak chcel, aby dieťa žilo, dvihol palec nahor. Ak nie, otočil ho nadol a dieťa hneď utopili. Milosrdenstvo bolo v ich kultúre na smiech.
Ani dnešná kultúra si milosrdenstvo veľmi neváži. Oveľa častejšie voláme po spravodlivosti, alebo ešte lepšie, po pomste. No Boh si cení milosrdenstvo. Čo je vlastne milosrdenstvo? V Matúšovi 6:3 je toto slovo použité v súvislosti s almužnou. Znamená to pomôcť človeku v núdzi, zachrániť biedneho. Milosrdenstvo je pocit ľútosti a zároveň túžba zmierniť utrpenie. Nestačí povedať: „Súcitím s tebou.“ Milosrdenstvo napĺňa potreby, neostáva pri súcite. Skutočné milosrdenstvo súcití a koná. Milosrdenstvo je čokoľvek, čím pomôžeš človeku v núdzi.
„Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ Čím je človek spravodlivejší, tým je milosrdnejší. Čím viac človek hreší, tým je krutejší a kritickejší.
Ak som v živote zažil Božie odpustenie, budem odpúšťať. Ak nedokážem byť milosrdný, potom je otázne, či vôbec poznám Božie milosrdenstvo. Thomas Adams povedal: „Kto žiada milosrdenstvo, no sám žiadne nepreukazuje, búra most, po ktorom chce prejsť.“
Preukážme dnes niekomu milosrdenstvo.