„O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ (F 4:6)
Judský kráľ Jóšáfát robil všetko preto, aby sa Bohu páčil. Keď však dostal desivú správu o tom, že obrovská armáda sa na neho chystá zaútočiť, bol na dne. Neexistovala žiadna šanca, že by Jóšafátova armáda mohla poraziť útočiacu armádu.
Čo teda Jóšafat urobil? Biblia vraví, že sa modlil týmito slovami: „Povedal: Hospodine, Bože našich otcov! Ty si Bohom na nebi a vládcom nad všetkými kráľovstvami národov. V ruke máš moc a silu a nikto sa nemôže postaviť proti Tebe. … Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď nemáme dosť síl proti tomuto veľkému davu, ktorý tiahne proti nám, a sami nevieme, čo máme robiť; len na Teba hľadia naše oči.“ (2Kron 20:6,12)
Biblia prezrádza, že „Všetci Júdejci stáli pred Hospodinom, aj ich deti, ženy a synovia.“ (v. 13) To bola ale scéna. Jóšáfát vlastne vravel: „Bože, ak nás z toho nedostaneš ty, tak potom zomrieme. Ale naše oči hľadia na Teba.“ Boh na tú modlitbu odpovedal a nepriateľa porazil.
List Filipským nás napomína: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ (F 4:6-7)
A v Jeremiášovi 33:3 Pán vraví: „Vzývaj ma a vypočujem ťa a oznámim ti veľké a nedosiahnuteľné veci, o ktorých nevieš.“ Toto potrebujeme robiť, keď sme premožení. Boh nás povzbudzuje, aby sme v čase núdze volali na Neho.