Zamyslenia

„Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí. Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy.“ (Jk 5:13)

Keď sme s mojou ženou Cathe prechádzali najväčšou životnou krízou, ktorou bola smrť nášho syna Christophera pri autonehode, naučili sme sa modliť ako nikdy predtým. Naše modlitby neboli len žiadosti, ale boli to modlitby zo zúfalstva. Boli to modlitby, ktoré nám pomohli prežiť deň.

Prejsť a dodnes prechádzať danou krízou mi pomohli tri veci: modlitba, Božie Slovo a povzbudenie spoluveriacich.

Bezprostredne po tejto udalosti som zistil, že sa potrebujem modliť, aby som v noci zaspal. Potreboval som sa modliť za to, aby som ráno vstal z postele. Potreboval som sa modliť, aby som prešiel ďalším dňom. Nasledujúcu nedeľu, tri dni po tej autonehode, sme šli do zboru. Neskôr za mnou ľudia prišli a vraveli mi: „Greg, videli sme ťa s rodinou v kostole. Si silný. Nedokážeme uveriť tomu, aký silný si.“

Ja som v tú nedeľu nešiel do kostola preto, že som bol silný. Išiel som tam preto, lebo som bol slabý. Potreboval som Božiu pomoc. Potreboval som sa modliť. Potreboval som Božie Slovo a povzbudenie.

Dokonca aj keď veci idú celkom dobre, stále by sme sa mali modliť. List Jakuba 5:13 vraví: „Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí. Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy.“

Niekedy ideme do cirkvi premožení svojimi problémami. Uctievame Boha, počúvame kázeň z Božieho Slova a potom odídeme − naše problémy však zostávajú. Pozeráme sa však na ne inak, pretože sme videli Boha v Jeho sile.

Keď sa zastavíme, aby sme rozmýšľali nad Božou veľkosťou, získavame perspektívu. Ak máme veľkého Boha, naše problémy sú relatívne malé. Všetko je o tom, ako sa na veci pozeráme.

https://www.harvest.org