„Ja, Ježiš, som poslal svojho anjela svedčiť vám o týchto veciach po cirkevných zboroch. Ja som koreň a rod Dávidov, jasná hviezda ranná.“ (Zjav 22:6)
V 1. storočí bolo meno Ježiš úplne bežné. Volali sa tak mnohí chlapci. Meno Ježiš znamená „Jahve je spasenie“. Len jedna osoba však dokonale stelesnila význam tohto mena v každom smere, a to náš Pán Ježiš.
Anjel Gabriel povedal Márii: „Bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida.“ (L 1:32) Slovo veľký bolo preložené z gréckeho slova megas, ktoré používame v slovenčine aj dnes v tvare mega a nesie v sebe myšlienku veľkosti a dôležitosti. Ježiš je vlastne definíciou slova veľký – mega.
Gabriel povedal: „Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida.“ (L 1:32) Dávid je jedinečnou postavou v Písme. Na jednej strane ho Biblia opisuje ako milého izraelského žalmistu, ako muža podľa Božieho srdca, no na druhej strane poznáme aj jeho pády a zlyhania. Jeho život by sme mohli zhrnúť dvomi menami: Goliáš a Bat-Šeba. Goliáš predstavuje Dávidove najväčšie víťazstvo, zatiaľ čo Bat-Šeba predstavuje jeho najväčšiu prehru. Dávid bol nedokonalý muž, a predsa sa Ježiš nazýva ako „koreň a rod Dávidov“ (Zjav 22:16). Ježiš bol zároveň počas svojej služby na zemi často nazývaný aj „Syn Dávidov“. Náš Spasiteľ bol jednoznačne spájaný s týmto mužom.
Ak máš teda pocit, že máš dysfunkčnú rodinu, pozri na Ježišov rodokmeň. Do najexkluzívnejšieho rodokmeňa v histórii ľudstva sa dostali aj tie najhoršie postavy – prostitútky, klamári, podvodníci, smilníci, ba dokonca aj vrah.
Čo si z toho môžeme vziať? Skôr než sa Ježiš narodil, Jeho predkovia poukazovali na jednu vec: Kristus prišiel na svet, aby zachránil hriešnikov.