„A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal,“ (F 3:8)
V Lukášovom evanjeliu nachádzame podobenstvo o márnotratnom synovi – príbeh, ktorý Ježiš porozprával o mladom mužovi, ktorý sa chcel dostať preč z otcovho domu. V skutočnosti svojmu otcovi povedal: „Odchádzam. Idem preč a budem si robiť, čo chcem. Len mi daj moju časť dedičstva.“
Tento syn odišiel, premrhal všetky peniaze, skončil v handrách a potuloval sa s bandou prasiat. Ale jedného dňa prišiel k rozumu a rozhodol sa pre návrat domov.
Je treba poznamenať, že všetko, po čom márnotratný syn túžil, sa dalo nájsť v dome jeho otca. Súdiac podľa jeho konania, mu išlo o pekné šaty, dobré jedlo a „žúrky“.
A čo dostal, keď sa nakoniec vrátil domov? Dostal to, čo hľadal. Prvá vec, ktorú otec urobil, bola, že povedal sluhom, aby mu doniesli tie najlepšie šaty a obliekli ho. Jeho otec tiež povedal: „vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil;“ (Lk 15:23-24).
Rovnakým spôsobom všetko, čo v živote potrebujeme my, sa dá nájsť vo vzťahu s Bohom. No môžeme to objaviť jednoduchým alebo ťažkým spôsobom. Niekto môže povedať: „Chcem sa len zabávať. A mám pocit, že nie som jediný.“ Odhalí pravdu ťažkou cestou. Nie preto, lebo to hovorím ja, ale pretože to hovorí Boh. A hovorí to pre naše dobro.
Akékoľvek šťastie, ktoré ponúka tento svet, bude slepou uličkou, pretože ak si už raz okúsil originál, lacná napodobenina ti nikdy stačiť nebude.