Zamyslenia

„A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania,  ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní.“ (Mt 6:7)

Predstav si, že by si šiel na univerzitu a učil by si sa od najvzdelanejších ľudí, akí kedy žili. Mohol by si študovať hudbu pod vedením Beethovena, politológiu s Thomasom Jeffersonom, herectvo so Shakespearom či filozofiu so C. S. Lewisom. A čo tak lekcia modlitby s Ježišom Kristom?

Presne to je Modlitba Pánova. Kto je na učenie o tom, ako sa rozprávať s Bohom lepšie kvalifikovaný než sám Boh? Toto je lekcia modlitby. V Evanjeliu podľa Matúša 6:9-13 nám Ježiš poskytuje známu Modlitbu Pánovu. Mimochodom, Biblia túto modlitbu nikdy nenazýva Modlitba Pánova. Voláme ju tak preto, lebo je tak každému známa. Avšak je to modlitba, ktorú by sa Ježiš nikdy nemodlil, pretože jednou zo žiadostí je „odpusť nám viny naše.“

Je to modlitba pre nás. Je to vzorová modlitba, a preto by sme sa na ňu mali pozrieť veľmi dôkladne. Hoci na modlení Pánovej modlitby od slova do slova nie je nič zlé, je takisto vzorom pre všetky ostatné modlitby. Ježiš v podstate hovorí: „Ak sa chceš modliť účinne, tak aby ťa Boh počul, potom sa modli takto.“

Problém s Pánovou modlitbou nie je moditba ako taká, ale sme to my. Táto modlitba je sada slov, ktorú ľudia vyslovujú azda častejšie než akékoľvek iné slová v histórii ľudstva. Problém je v tom, že sú nám až príliš dobre známe. Slová Modlitby Pánovej sme vyslovili toľkokrát, že už ich viac nepočujeme.

Potrebujeme spomaliť a rozložiť ju. Ježiš použil každé jedno slovo úmyselne. Každá fráza mala svoj význam. Samotné poradie viet je dôležité. Na Modlitbu Pánovu sa chceme pozrieť veľmi dôkladne, pretože pomocou nej sa môžeme naučiť, ako sa modliť.

https://www.harvest.org