„Nielen za týchto prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa, aby všetci jedno boli; ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma Ty poslal.“ (J 17:20-21)
Už ste sa niekedy stretli s človekom, ktorý sa chce neustále hádať? Sú ľudia, ktorí milujú hádky a sú nešťastní, keď sú šťastní. Vždy si nájdu niečo, do čoho by mohli rýpať, niečo, o čom budú môcť polemizovať. Takíto ľudia milujú konflikty. Musia mať veľmi smutný život.
Keď som bol mladší kresťan, mal som pocit, že mojou úlohou je všetkých naprávať. Bol som vtedy kresťanom asi rok, čítal som Bibliu a chodil som do kostola takmer každý večer. Myslel som, že všetkých jednoducho napravím. Taký som kedysi bol.
Vedel som všetko a na všetko som mal odpoveď. Ak mal niekto odlišný názor, snažil som sa mu ho vyhovoriť a presvedčiť ho o mojom názore.
Už taký nie som. Samozrejme, stále chcem, aby všetci uverili v Krista, no ak máte mierne odlišný pohľad na niektoré teologické aspekty, už necítim povinnosť presvedčiť Vás o opaku. Veľmi sa mi páči tento výrok o veriacich: „V podstatných veciach jednota, v nepodstatných sloboda, ale vo všetkých láska.“ Podstatnými vecami sa tu myslia najdôležitejšie teologické doktríny, napríklad, že Biblia je Božie slovo, že Ježiš je jediná cesta k Otcovi, alebo že spasení sme len skrze Krista. Toto sú podstatné veci, v ktorých máme jednotu. O podstatných veciach sa nehádame.
V nepodstatných veciach sloboda. Čo sú nepodstatné veci? Napríklad štýl hudby. Niektorí majú radi hlasnú hudbu, iní zas tichú. Niektorým sa zas páči jeden štýl a iným druhý. Toto sú sekundárne veci. Nikdy by nás nemali rozdeľovať. Teda v nepodstatných veciach máme slobodu.
No a napokon, vo všetkom láska. Všetko teda robme v láske.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast