„Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:26)
Ľudia často nenasledujú Ježiša, pretože ich brzdí strach z toho, čo si o nich iní pomyslia. Neodovzdali svoje životy Kristovi, pretože sa boja názoru iných. Možno je to názor priateľa či priateľky, manžela či manželky. Možno je to názor blízkeho priateľa alebo bandy kamarátov, s ktorou vždy trávia čas. Možno je to názor rodičov.
Vedia, že ak by dali svoj život Kristovi, stratili by niekoľko takzvaných „priateľov“. Alebo by to mohlo znamenať koniec vzťahu či nezhody v rodine. To všetko ich brzdí.
Ježiš však povedal: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:26)
Takéto vyjadrenie môže znieť veľmi šokujúco, najmä preto, že v sebe zahŕňa slovko nenávisť. Keď si to však porovnáme s ostatnými časťami Biblie, a vysvetlíme si to v kontexte celého Písma, nie je na tom nič šokujúce. Biblia nám v žiadnom prípade nehovorí, aby sme nenávideli ľudí. Prečo by nám Ježiš hovoril, aby sme si ctili otca i matku, a potom od nás zároveň žiadal, aby sme ich nenávideli? Alebo prečo by Pavol hovoril manželom, aby milovali svoje manželky, ako aj Kristus miloval cirkev (Ef 5:25)?
Ježiš teda nepovedal, že máme nenávidieť ľudí. V podstate hovoril, že by sme mali milovať Boha viac než kohokoľvek a čokoľvek. Máme Ho milovať tak, že naša láska k ľuďom a veciam sa môže zdať ako nenávisť v porovnaní s našou láskou k Nemu.
Keď nad tým premýšľam, úplne to dáva zmysel. Ak chceš žiť kresťanským životom naozaj naplno, miluj Ježiša viac než čokoľvek. Miluješ Ho takto veľmi?
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast