Zamyslenia

„Potom Boh riekol Nóachovi a jeho synom, čo boli s ním: Ajhľa, ja ustanovujem svoju zmluvu s vami a s vaším budúcim potomstvom aj s každým živým tvorom, čo je pri vás, totiž s vtáctvom, dobytkom a všetkou poľnou zverou pri vás, od všetkého, čo vyšlo z korábu, až po všetky živočíchy zeme. Ustanovujem s vami svoju zmluvu, že vody potopy už nevyničia všetko tvorstvo a nebude už potopy, aby zničila zem. Boh ďalej riekol: Toto bude znamením zmluvy, ktorú pre všetky budúce pokolenia robím medzi sebou a medzi vami i medzi všetkými živými tvormi, čo sú pri vás: svoju dúhu kladiem na oblaky; bude znamením zmluvy medzi mnou a medzi zemou. Keď nakopím oblaky nad zemou a ukáže sa dúha na oblakoch, rozpomeniem sa na svoju zmluvu medzi mnou a medzi vami i medzi všetkými živými tvormi zo všetkého tvorstva; a vody sa už nestanú potopou, aby zničili každé z tvorstva. Keď bude dúha na oblakoch, pozriem sa na ňu, aby som sa rozpomenul na večnú zmluvu medzi Bohom a medzi každým živým tvorom zo všetkého tvorstva, ktoré je na zemi. Vtedy riekol Boh Nóachovi: Toto je znamenie zmluvy, ktorú som ustanovil medzi sebou a medzi každým tvorom, čo je na zemi.“ (1M 9:8 – 17)

Pôstny čas bol historicky časom vážnej reflexie človeka. Popolcová streda nám pripomenula, že ľudský život je krehký – prach sme a do prachu sa vrátime. Rýchlo ale zistíme, že ľudský stav nie je poznačený iba krehkosťou, ale aj skazenosťou. V skutočnosti sa v Nóachovej dobe tak rozmohli ľudská porušenosť a násilie, že je napísané, že Boha zabolelo srdce a bol naplnený ľútosťou. To, že všemohúci Boh môže byť zobrazený ako ten, ktorý oľutoval stvorenie človeka, mocne vyjadruje hriešnosť hriechu.

Je ale prenikavé, že Biblia nehovorí o ľudskom srdci abstraktne. Nie, hovorí konkrétne o mojom srdci, hriešnosti môjho hriechu, a skutočne, o božskej ľútosti nad tým, ako som žil.

Napriek tomu, uprostred šera a v dozvukoch búrky Božieho súdu vidíme, že presvitá nádej. Nóach dvíha hlavu a na pozadí šedých mrakov vidí oslnivú slávu dúhy, ktorá sa objavuje tam, kde sa stretáva slnko a búrka. A tam, v oblakoch vidí v dúhe, že Boží hnev je odložený v zasľúbení pokoja.

A tento veľký prísľub, že bez ohľadu na to, aký temný bude náš hriech, Boh už znova neobráti proti nám svoju tvár. Namiesto toho Boh radšej zacieli svoj hnev hore, k nebesám, na svojho vlastného Syna ako znova na nás. A na kríži, kde sa znova stretne slnko Božej lásky a búrka Božieho hnevu, Ježiš zomrie v tme, aby žiara slávy Božieho plánu spásy presvitala do našich sŕdc. A to všetko bez náznaku, že by to Boh ľutoval.

Modlitba

Pane, pomôž nám cítiť Tvoj žiaľ a zármutok nad naším hriechom. Počas tohto obdobia, daj nám odvahu pozrieť sa úprimne do temnoty nášho hriechu, aby sme mohli znova vidieť žiaru Tvojho nádherného prísľubu a milosti k nám v Kristovi. V Kristovom mene. Amen.

Timothy Keller