„Všetko čiňte bez reptania a bez pochybovania, 15 aby ste boli bez úhony a úprimní, bezvadné deti Božie uprostred tohto prevráteného a skazeného pokolenia, v ktorom sa javíte ako jasné hviezdy vo vesmíre.“ (F 2:14-15)
Muž, ktorý sa rozhodol vstúpiť do kláštora a stať sa mníchom, musel najprv sľúbiť mlčanlivosť. Vždy na konci roka mohol prísť k opátovi a povedať tri slová. Po celom roku mlčania mohol teda konečne prehovoriť.
Povedal: „Posteľ je tvrdá.“
Prešiel ďalší rok a znovu prišiel k opátovi.
„Čo by si rád povedal?“
„Jedlo je studené,“ odpovedal.
Prešiel ďalší rok a mních znovu predstúpil pred opáta. Opát sa ho opäť spýtal, čo by chcel povedať.
„Končím s tým,“ odpovedal.
„Ani sa ti nečudujem!“ povedal opát. „Odkedy si prišiel, len sa sťažuješ!“
Biblia nám hovorí: „Všetko čiňte bez reptania a bez pochybovania, aby ste boli bez úhony a úprimní, bezvadné deti Božie uprostred tohto prevráteného a skazeného pokolenia, v ktorom sa javíte ako jasné hviezdy vo vesmíre.“ (F 2:14-15)
Sťažnosti a hádky nás brzdia v nasledovaní Ježiša. Je prirodzené, že sa niekedy dostaneme do konfliktov, ktoré musíme riešiť, a nikdy to nie je príjemné. Ak máš však konflikty rád, niečo nie je v poriadku. Sú ľudia, ktorí sa jednoducho radi hádajú. Vždy sú s niekým alebo s niečím nespokojní. Nedokážu to v sebe udržať a vždy musia dobiedzať. Kresťania by však takýmto spôsobom nemali žiť.
V 1. liste Korintským sa píše: „Láska všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.“ (1K 13:7) Môžeme sa rozhodnúť vidieť v ľuďoch to najlepšie. Samozrejme, nedokážeme vidieť do srdca človeka, no predstavte si, aký rozdiel môžeme spôsobiť tým, že namiesto hádok budeme ľuďom žehnať.