Zamyslenia

„Lebo ja som prijal do Pána, čo som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, a keď dobrorečil, lámal a riekol: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva; to čiňte na moju pamiatku! Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte, kedykoľvek budete piť, na moju pamiatku! Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu, kým nepríde!“ (1K 11:23-26)

V prvom rade treba povedať, že najväčšou útechou všetkých kresťanov je skutočnosť, že za nich bolo dané Kristovo telo a vyliata Kristova krv. Ak tomu veríš, nie je možné, aby ťa trápil hriech či niečo iné. Prečo? Pretože vieš, že ten poklad, ktorý skoncoval s tvojím hriechom, je omnoho väčší ako tvoj hriech. Kristus však neostáva pri tejto úteche, ktorú vyhlasuje Písmo, ale ide ďalej. S chlebom ti dáva jesť vlastné telo. S vínom ti zas dáva piť vlastnú krv, aby si, ako Písmo jasne hovorí, osobne prijal telo aj krv, hoci sa to diablovi vôbec nepozdáva a nenávidí to. Toto zasľúbenie je o tebe a je pre teba, presne ako keď prijímaš telo a krv svojimi ústami pre seba a nie pre niekoho iného. Hlavným cieľom je, aby každý uveril, že Kristus trpel zaňho a nie len za svätého Petra, Pavla či iných svätých. Kristus chcel týmto uistiť každého jedného kresťana, pretože každý prijíma túto zmluvu, teda Kristovo telo a krv, sám pre seba. A tak nemajú azda odpustenie hriechov tí, ktorí jedením a pitím prijímajú a veria, že je to Pánovo telo, ktoré bolo za nich dané, a Pánova krv, ktorá bola vyliata na odpustenie hriechov? To je to najväčšie a najlepšie ovocie, ktoré nám prináša svedectvo poslednej večere. Ďalším dôležitým ovocím, na ktoré poukazuje posledná večera, je kresťanstvo, ktoré má ostať jednotné a mať jednu vieru a jedno učenie.  Aby sa teda medzi kresťanmi zachovala rovnosť, nestačí, aby spolu prichádzali na kázeň, počúvali jedno slovo, ktoré ich vyzýva, aby boli jednej viery a držali sa jednej Hlavy. Musia sa zároveň zhromažďovať pri stole a spoločne jesť a piť. Čo sa kázne týka, môže sa stať, že niekto počúva moju kázeň, no jeho srdce ma nenávidí. Z tohto dôvodu máme večeru Pánovu. Hoci evanjelium zjednocuje kresťanov a ich mysle, večera Pánova k tomu prispieva ešte viac (aj napriek tomu, že sa jej zúčastňujú aj pokrytci). Počas večere Pánovej totiž každý kresťan verejne a individuálne vyznáva, čomu verí. Tí, ktorí neveria, teda idú vlastnou cestou, a tí, ktorí sú rovnakej viery, a v srdci majú jednu nádej v Pánovi, sa spájajú. Je naozaj potrebné, aby sa kresťania v cirkvi takto spájali pre prípad, že by nastalo rozdelenie vo veciach viery. Je to spojenie a tí, ktorí nechcú byť ako ostatní kresťania v otázkach viery, učenia a života, sú exkomunikovaní, pretože sa s ostatnými nezhodujú v učení, slovách, v mysli a živote. Práve preto by sme ich nemali tolerovať v malom stádočku, ktoré je jednej mysle. Mohli by ho totiž rozdeľovať a prinášať schizmy. Kristus si používa večeru Pánovu, aby udržal svoje malé stádočko pokope.

St. Louis ed., 13.1:303-304.

Martin Luther