„Ale odstúp odo mňa to, aby som hrešil proti Hospodinovi tým, že by som sa prestal modliť za vás; budem vás vyučovať dobrej a priamej ceste.“ 1. kniha Samuelova 12:23
Mnohí ľudia považujú príhovornú modlitbu za dobrovoľnú záležitosť. Je dobré, ak na to človek pamätá a robí to, ale väčšina kresťanov to neberie až tak vážne, nemajú na to čas alebo na to zabudnú.
Kto však pozná Hospodina, nerobí tak. Môžeš sa učiť od Samuela.
Izraelci zhrešili proti Bohu, keď si žiadali kráľa. Chceli mať to, čo všetky ostatné národy. Nemohli sa zmieriť so skutočnosťou, že ich jediným kráľom je neviditeľný Boh. Želanie ľudu bolo urážkou Boha. Viedol a zachoval ich za najrozličnejších okolností a podmienok, no Izrael nebol spokojný. Chceli mať za vodcu jedného z vlastných mužov.
Samuel im jasne vysvetlil, ako sa Boh pozerá na ich požiadavky. Boli rozrušení a povedali Samuelovi: „Modli sa za svojich služobníkov k Hospodinovi, svojmu Bohu, aby sme nepomreli, lebo ku všetkým svojim hriechom pridali sme ešte i to zlo, že sme si žiadali kráľa.“
Samuel im na to dal jasnú odpoveď. Nechcel zhrešiť voči Bohu tým, že by sa za nich nemodlil.
Služba kresťana má mnoho aspektov. Jedným z nich je príhovorná modlitba. Boh chce, aby si sa staral o niektorých ľudí. Práve ty ich máš pred Neho niesť v príhovornej modlitbe. Potrebuješ na to veľa vytrvalosti, ale ak túto službu zanedbáš, hrešíš proti Hospodinovi.
Možno si myslíš, že si často hrešil. Ak áno, musíš vedieť, že k Ježišovi môžeš prísť so všetkými svojimi hriechmi — aj so všetkým, čo si zanedbal a On tieto hriechy vymaže svojou vzácnou krvou.
Pomôže ti svojou milosťou a znova ťa uvedie do služby príhovornej modlitby.
A čo ak opäť zlyháš?
Musíš ísť znovu tou istou cestou. Prines to, čo si zanedbal, pod očisťujúcu krv a zažiješ, že nestratila svoju moc. Ježiš ťa znovu volá, aby si sa prihováral za druhých a aby si to robil dobre.