Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Ty si však mňa nasledoval v učení a správaní, v úmysloch a vernosti, v zhovievavosti, láske a trpezlivosti“ (2Tim 3:10).

Jeden z najväčších komplimentov, ktorý môže neveriaci veriacemu dať, je, ak povie nasledovné slová: „Čo je to s tebou, že si taký iný? Máš v sebe pokoj a radosť.“

Rovnako to otvára dvere pre rozhovor. Ak chceš očariť ľudí Kristom, potrebuješ byť očarujúci. Veriaci majú byť tí, ktorí stavajú mosty. Kresťan niekedy semienko seje, inokedy polieva a občas žne, čo iní zasadili a polievali.

Nikdy sa nesnaž žať semienko, ktoré nie je na žatvu pripravené. Nenechaj si však ujsť príležitosť žatvy, keď je jej čas. Potrebuješ sa modliť o múdrosť, aby si vedel rozlišovať, kedy je čas sejby a kedy žatvy. Kedy je čas byť svedkom, zalievaním semienka a kedy je čas žať, čo bolo zasiate.

Zjednodušene je učeníctvo vedenie iných ku Kristovi, duchovné budovanie a následne to isté dookola. V podstate to znamená evanjelizovať, učeníkovať, stabilizovať a opakovať. Avšak niekde na pol ceste sme akoby oddelili evanjelizáciu od učeníctva. Napriek tomu idú ruka v ruke.

Sme povolaní ľudí ku Kristovi nielen pozývať, ale aj brať si novoveriacich pod svoje krídla a pomôcť im dostať sa na svoje duchovné nohy. Bolo by to, ako by sme porodili dieťa a potom by sme tomu maličkému novorodeniatku dali nejaké plienky a povedali mu: „V poriadku, Boh ťa žehnaj. Tam vonku ťa čaká drsný svet, ale veľa šťastia.“ Nie, malé bábätká potrebujú byť vyživované a milované. A rovnako aj noví veriaci potrebujú byť vyživovaní a milovaní.

Noví veriaci potrebujú takisto príklad. Potrebujú vidieť, ako kresťan vyzerá. Potrebujú vidieť, čo kresťan robí. Niektoré veci sa naučia, iné pochytia. Noví veriaci potrebujú vidieť kresťana, ako si ty.