„I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.“ Evanjelium podľa Lukáša 11:4
Boh sa k človeku stavia tak, ako sa k Nemu stavia človek.
„Ty voči zbožnému sa javíš zbožným a voči úprimnému počínaš si úprimne. Ty voči čistému sa javíš čistým, ale s prevráteným nakladáš divne.“ (Ž 18:26–27)
Keď kresťan prijíma napomínanie a skláňa sa pred Bohom, keď k nemu hovorí o jeho hriechu, Boh ochraňuje jeho cesty.
No keď kresťan začne uprednostňovať svoju vlastnú cestu pred napomenutím, ktoré mu do srdca o jeho hriechu dáva Boh, vtedy ho Boh vedie do pokušenia. Vtedy sa s kresťanom dejú zlé veci. Končí tam, kde končia bezbožníci. (Ž 146:9) Všetkých bezbožníkov Boh ničí. (Ž 145:20)
Pán Ježiš nechce, aby sa toto stalo tým, ktorí v Neho veria. Preto nás naučil modliť sa: „I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.“
Táto modlitba je vypočutá v nebi. Pán ochraňuje všetkých, ktorí v Neho vkladajú svoju dôveru. Ale musíme byť aktívni aj my. Musíme byť opatrní a zďaleka obchádzať všetky možné pokušenia.
Mnohým pokušeniam sa ale nevyhneme. Nedá sa im vyhnúť, pretože žijeme v zlom a voči Bohu nepriateľskom svete, a pretože máme staré, Bohu nepriateľské telo. Sme pokúšaní zvonku aj zvnútra. „Každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza.“ (Jk 1:14) Ale môžeme počítať s Pánovou pomocou a záchranou pred všetkými pokúšaniami, keď sa od nich dištancujeme.
Ale ak do nich vchádzame z vlastnej vôle, s povýšenosťou, a nechceme sa nechať vystríhať Božím Duchom, sme na ceste k pádu.
Preto sa modlime k Bohu, aby nás chránil pred zlom a dal nám srdce obrátené k Pánovi Ježišovi. „Hospodin chráni všetkých, ktorí Ho milujú.“ (Ž 145:20)