„Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ (Mt 5:7)
Aký je tvoj postoj k človeku, ktorý zhrešil? Či už ide o niekoho, kto Pána vôbec nepozná, alebo o kresťana, ktorý padol, čo k takému človeku cítiš?
Ak je tvojou reakciou to, že nemôžeš uveriť, že urobil to, čo urobil, a ak si si pomyslel: „To je ale chudák! Ďakujem Bohu, že by som niečo také nikdy neurobil!“ potom to o tebe čosi vypovedá.
Na druhej strane, ak je tvoje srdce zlomené, ak sa zaujímaš o situáciu toho človeka a chceš mu pomôcť postaviť sa opäť na nohy, naznačuje mi to, že si zbožný človek (pozri Galatským 6,1).
Šťastný človek bude odpúšťať a bude milosrdný. Ježiš v blahoslavenstvách povedal: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ (Mt 5:7 ) Ježišove výroky v blahoslavenstvách majú určitú postupnosť; jeden vedie k druhému, ten k ďalšiemu a tak ďalej.
Po prvé, vidíme sa takí, akí sme. Potom smútime nad svojím stavom. Ďalej sa stávame pokornými a prázdnymi a nachádzame nový hlad po samotnom Bohu. Napokon sa stávame ľuďmi milosrdenstva. Keďže sme zakúsili milosrdenstvo, chceme ho rozšíriť aj na iných. Lakmusovým papierikom nášho skutočného stavu pred Bohom je, či sme prešli týmito krokmi.
Čím je niekto spravodlivejší, tým bude milosrdnejší. A čím je niekto hriešnejší, tým bude prísnejší a kritickejší. Ukážte mi človeka, ktorý neustále odsudzuje a kritizuje aj maličkosti, a ja vám ukážem človeka, ktorý nechodí v blízkosti s Bohom.
Ak si chudobný v duchu, ak si oplakával svoj stav a vieš, čo je to byť krotký, ak lačnieš a žízniš po Bohu, potom budeš milosrdný.
A ak niekto nie je milosrdný, je otázka, či sám vie niečo o Božom milosrdenstve.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast