„Nesúďte podľa zovňajška, ale súďte spravodlivo.“ (J 7:24)
Pred rokmi som bol vonku šíriť evanjelium a mal som so sebou mladšieho chlapca, ktorý sa so mnou prvýkrát delil o svoju vieru. Rozprávali sme sa s veľkým, zavalitým motorkárom s obrovskými rukami a tetovaniami všade naokolo. Ten motorkár nám povedal: „Vypadnite odtiaľto a nechajte ma na pokoji.“
Moja reakcia bola: „Poďme.“
Ale môj priateľ povedal: „Dobre, fajn. Nebudeme hádzať perly sviniam.“
To nie je verš, ktorý by si mal niekomu citovať, keď šíriš evanjelium. Je to verš, ktorý ti možno napadne, ale nie je to ten, ktorý cituješ.
Ako kresťania predsa musíme veci zvažovať. Musíme určiť, kto sú to za ľudia, ktorí si nevážia Božie veci. Je tu miesto na posudzovanie. Posudzovanie je cvičenie kritického myslenia a občas je potrebné.
J 7:24 nabáda: „Nesúďte podľa zovňajška, ale súďte spravodlivo.“ V tomto zmysle je potrebné, aby sme si uvedomili, že súdenie podľa výzoru je spravodlivým úsudkom. Biblia nám povedala, že máme súdiť, ale máme súdiť podľa toho, čo je správne. Nemáme odsudzovať a nemáme byť súdni. Skôr by sme mali robiť hodnotenia. Mali by sme byť nároční. Mali by sme vyjadrovať svoje názory na to, čo je správne a čo nie, na pravdu a lož, na dobro a zlo. Biblia nám v skutočnosti hovorí: „A či neviete, že svätí budú súdiť svet?“ (1K 6:2)
Opačným extrémom posudzovania je naivné prijímanie čohokoľvek. V Kázni na vrchu Ježiš povedal: „Čo je sväté, nedávajte psom, ani svoje perly nehádžte sviniam“ (Mt 7: 6). Inými slovami: „Neberte sväté Božie veci a neponúkajte ich niekomu, kto o ne nemá vôbec žiadny záujem.“ Takéto hodnotenia musíme robiť my. Nie je to porušovanie Božieho slova, keď to robíme.