„Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové.“ (2K 5:17)
Keď Boh zmení život, je to také dramatické, také významné, že zvyčajne ani nedokážete povedať, aký ten človek kedysi bol. To je to, čo Boh dokáže urobiť.
A presne to urobil Spasiteľ, keď sa po prechode cez Galilejské jazero stretol s dvoma posadnutými mužmi. Neďaleko bolo stádo svíň a démoni ho prosili: „Keď nás už vyháňaš, pošli nás do tamtej čriedy svíň!“ (Mt 8:31)
Démoni teda vošli do ošípaných, ktoré potom prešli cez okraj útesu a spáchali hromadnú samovraždu. To nám ukazuje, že posadnutie týchto ľudí démonmi bolo skutočné. V opačnom prípade by niekto mohol tvrdiť, že to bolo len divadlo, že to všetko bolo falošné.
Ako reagovali ľudia v komunite? Matúš nám hovorí: „Pastieri utiekli, prišli do mesta a vyrozprávali všetko, aj o posadnutých démonmi. A hľa, celé mesto vyšlo naproti Ježišovi, a keď Ho uvideli, prosili Ho, aby odišiel z ich končín.“ (8,33-34)
Desiví muži, ktorí žili na cintoríne, boli premenení. Komunita nemohla uveriť, že sú to tí istí ľudia ako predtým. Človek by si myslel, že komunita sa bude radovať a bude chcieť, aby Ježiš zostal a robil ďalšie zázraky. Ale oni sa báli. To preto, že Ježiš bol pre obchod škodlivý. Dobre zarábali na tých ošípaných (ktoré neboli, mimochodom, kóšer) a ich živobytie sa práve prepadlo cez útes. V ich mysliach Ježiš všetko zničil, preto ho prosili, aby odišiel.
Ježiš možno chcel zmeniť ich životy, ale oni tú zmenu nechceli. Namiesto toho chceli, aby odišiel.
Čo by si urobil ty, keby si v tom čase žil v tejto komunite? Povedal by si: „Pane, vstúp do môjho života“ alebo „Odíď, Pane!“? Keď ide o Ježiša, sú to vlastne jediné dve možnosti, ktoré máme.