„A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme dietky Božie.“ List apoštola Pavla Rímskym 8:16
Tu počujeme, čo je istota spásy. Je to svedectvo Božieho Ducha, ktorý svedčí spolu so svedectvom nášho vlastného ducha. Istota spásy teda nie je pocit.
Človek sa môže cítiť kresťanom bez toho, aby ním v skutočnosti bol. A naopak, človek sa môže cítiť úplne bezmocný a stratený, hoci je kresťanom.
Istota spásy pozostáva zo svedectva. Takmer s istotou sú to dve svedectvá: jedno je svedectvom Božieho Ducha, druhé je svedectvom nášho ducha. A tieto dve svedectvá svedčia spolu a zároveň.
Aké je svedectvo Božieho Ducha? Aké je svedectvo nášho ducha? Ak nájdeme v Božom Slove odpoveď na tieto otázky, uvidíme, čo je istota spasenia. Uvidíme tiež, ako ju získame. Preto sa na tieto dve svedectvá trochu pozrime.
Svedectvo nášho ducha má v Božom Slove mnoho vyjadrení. Pozrime sa na jedno z nich. V Žalme 119:166-168 čítame: „Mám nádej na Tvoju spásu, Hospodine, a splním Tvoje príkazy. Ostríha moja duša Tvoje svedectvá a preveľmi ich milujem. Ostríham Tvoje rozkazy a Tvoje svedectvá; lebo pred Tebou sú všetky moje cesty.“
To neznamená, že žalmista dokázal dodržať zákon a byť takým, ako vyžaduje Boh. Vidíme to z kontextu celého žalmu. Napríklad vo verši 176: „Zblúdil som ako ovca stratená, hľadaj si svojho služobníka, lebo som nezabudol na Tvoje príkazy.“
Má svedectvo vo svojom srdci, že sa sklonil pred Božím Slovom. Vie o sebe, že nestojí proti Bohu. Čokoľvek by Boh hovoril, či hovorí o hriechu, alebo o spáse, žalmista o sebe vie, že sa skláňa pred celým Božím Slovom.
Istota o tom, že prijmeme celé Božie Slovo do srdca, neprotivíme sa mu a neodmietame ho, to je svedectvo nášho ducha!