Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Kdeže sa teda podelo vaše blahorečenie?“ List Galatským 4:15

V mysli otroka, ktorú ovládajú pravidlá, hasne radosť. Už sa viac nepovažuješ za požehnaného. Pozeráš sa na seba a si smutný. Si zamyslený, ale nikdy sa neuspokojíš, kým neskončíš s pokrytectvom. Stať sa kresťanom znamená skončiť so sebou samým. Už to nezávisí na mne samom. Moje kroky vpred alebo vzad už nezavážia.

Stať sa kresťanom teraz znamená, že celé spasenie závisí na Ježišovi, a len a len na Ňom.

Práve v tomto bode mnohí kresťania uviazli. Myslia si, že nedosahujú žiadny pokrok. Nečítajú si dostatočne Bibliu. Dostatočne sa nemodlia. Ich svedectvo je nedostatočné. Stále sa stretávajú so slovami: to nestačí.

Pokiaľ takto konáš, nemôžeš počítať s požehnaním. Ženieš sa vpred po ceste, na ktorej zlepšuješ sám seba, a nikdy nedosiahneš cieľ.

Spomeň si, aké to bolo, keď si stretol Ježiša. Kto ťa potešil? Ježiš a len On. Uvedomil si si, že hoci si bol hriešny skrz-naskrz, stále si bol zachránený jedine milosťou. Bolo to úplne bez skutkov a bolo to nezaslúžené.

Uvedomil si si, že si dostal od svojho Spasiteľa všetko za nič. Preto si sa musel považovať za požehnaného.

Nemohol si byť iný, len šťastný. Tvoje srdce muselo kričať radosťou.

Božím zámerom je, aby si v tomto vzťahu pokračoval. Musíš sa radovať, že spasenie prúdi od Ježiša. Tvoje hriechy nič neodpočítajú a tvoje dobré skutky nič nepridajú. Najväčšie veci v tvojom živote boli dosiahnuté bez teba — dosiahol si ich jedine skrze Ježiša.

Jediné, na čo môžeš byť hrdý, je Ježiš. On jediný je dokonalý. Ani najmenšia škvrna sa Mu nedá pripísať. Ty máš podiel na Jeho bohatstve. Preto sa pokladáš za požehnaného.

Hans Erik Nissen