„Ježiš mu riekol: Priateľ môj, čo si prišiel? Vtedy pristúpili, položili ruky na Ježiša a zlapali Ho.“ (Mt 26:50)
„Priateľu, prečo si prišiel?“ Čo všetko sa dá povedať človeku ako Judáš Iškariotský. Bol Ježiš ľahostajný k tomu, čo sa dialo?
Očividne nie. Ježiš dával Judášovi poslednú príležitosť na pokánie. Bola to ukážka Božej milosti.
To nám pripomína, že Boh nemá záľubu v smrti bezbožných (pozri Ez 33:11). Niekedy sa pýtame, či by Boh vypočul modlitbu niekoho, kto v posledných minútach svojho života volá k Bohu. Odpovedal by mu Boh a odpustil by mu?
Určite. Tak to učí Biblia. Pri ukrižovaní sa zločinec na kríži obrátil k Ježišovi a povedal: „Pane, Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ (L 23:42)
Ježiš mu povedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!“ (verš 43)
To poskytuje určitú útechu tým z nás, ktorí stratili svojich blízkych alebo priateľov, o ktorých si nie sme istí, či boli kresťanmi. Možno sme sa s nimi delili o evanjelium alebo s nami chodili do kostola, ale nemyslíme si, že sa niekedy zaviazali Kristovi.
Nevieme však, čo sa stalo v posledných chvíľach ich života na zemi. Boh je milostivý a milosrdný, a ak ho niekto vzýva, dokonca aj v posledných chvíľach života, vypočuje jeho modlitbu.
Dôležité je, že sme sa snažili priviesť druhých k Bohu. Zasievali sme semienka evanjelia do ich životov. Modlili sme sa za nich. A možno nás človek, o ktorom si myslíme, že je navždy stratený, jedného dňa privíta, keď prídeme do neba, pretože v posledných chvíľach svojho života povedal Ježišovi: „Pane Ježišu, prijal by si takého zlého hriešnika, ako som ja?“
Nie je skvelé vedieť, že slúžime Bohu, ktorý by takto odpustil?